Pôvodný názov:
Beyond the Black Curtain
Obsah knihy:
Po porušení prísahy v návale zakázanej vášne sa obetná nevesta (Shekalane) a jej obávaný sprievod (prievozník Dravidian) ocitnú sami a na úteku v podzemnom riečnom svete Ursathraxu.
Z knihy:
Povolenie by nedostal, ani oň nepožiadal; namiesto toho sa po stretnutí s prefektom vybral rovno do väzenského bloku a našiel Shekalaneho celu. Bolo to jednoduché, pretože ako jediná mala pod dverami svetlo. V skutočnosti bola jediná v celom bloku, ktorá bola obsadená.
"Shekalane," zašepkal, prikrčil sa a prstom podoprel otvorenú klapku na jedlo. "Je to dravec.".
Napokon povedala, čo znelo vzdialene a úplne zmätene: "Nevidím ťa. Otvorenie chlopne vyvoláva svetlo: To - to ma bolí v očiach a páli mi pokožku na tvári. A predsa je studená - myslím tú celu. Taká studená.
Stiahol prst, nechal klapku zavrieť a zdalo sa mu, že počuje, ako jej drkotajú zuby. Veľké veslové koleso vlečného člna sa rozbúchalo.
"Prečo si prišiel za mnou, Dravec z prievozníkov? ".
"Čaká vás rozhovor so samotným prefektom Asmodeom. Počas tohto rozhovoru sa vás bude pýtať na vašu účasť na Valdusovi a jeho revolúcii. Odpovedzte mu pravdivo - mená, dátumy, taktické informácie - osobne ma ubezpečil, že ak tak urobíte, budete ušetrený. Rozumieš? ".
Nasledovalo ticho. "Ušetrený. To je zvláštne zvolené slovo. Verím, že tým myslíš, že nebudem potrestaný ani zabitý... ale že budem aj tak vydaný do sexuálneho otroctva."
"Šekalane...".
"Mal som veľa času na premýšľanie, Dravec. Je to... je to v našej povahe; nás žien, že keď čelíme zatvoreným dverám, otvoria sa nám ďalšie dvere... v našej mysli. A rozhodla som sa, že Valdus má pravdu: Loteria sa musí skončiť." Odmlčala sa, keď sa okolo nich rozozvučala veľká loď. "A rozhodla som sa ešte pre niečo; a to, že jeho metódy sú oprávnené. Naozaj, čo je to smrť - myslím fyzická smrť - v porovnaní s uväznením a udusením duše? To prvé aspoň poskytuje únik; ale to druhé.... Nie, Dravidian, nebudem spolupracovať. Ani keby ma umučili na smrť."
"To nemyslíš vážne, Šekalane.".
"Čo viete o tom, čo mám na mysli a čo nie? Ty, ktorý si mýliš úskok, a to úspešný, s prejavom lásky k Valdovi? Ty, ktorý si to zasa využil na to, aby si sa stiahol do svojho bývalého ja a odvrátil sa od všetkého, čo sme sa naučili a zažili? Nie, hovorím ti jasne, že sa nepodriadim a ty - tvoj rád - budeš nútený ma zničiť. Teraz, prosím, odíďte. Lebo hoci vás milujem, nemôžem sa zmieriť s tým, čo ste urobili.".
Dravidian napokon sklonil hlavu. "Ani ja sa nemôžem zmieriť s tým, čo si urobil, Šekalane. Veď tým, že si Valdusovi pomáhal, hoci len tým, že si mu prinášal útechu, si sa zároveň obrátil chrbtom ku všetkým jeho zločinom a obetiam. A ty by si mu pomáhala aj naďalej." Postavil sa, na remienku si prehodil masku a pripravil sa nasadiť si ju. "Zdá sa, že sme sa konečne dostali do slepej uličky. Nech už je teda náš osud akýkoľvek..." Prstom si premeral zamatovú podšívku fasády. "Vedz, že aj ty si milovaný."
Potom sa zvrtol, aby odišiel, a vtom sa ocitol zoči-voči hnedákovi v maske goblina vo farbe hnoja a s podnosom v ruke - ktorý rýchlo odvrátil pohľad a rovnako rýchlo sa obzrel späť, akoby ho spoznal ako niekoho, kto je preňho osobne dôležitý. Dravec naňho hľadel snáď dva nádychy, zaskočený priamosťou jeho pohľadu a cítiac aj čosi - no, nedokázal to definovať, a tak si rýchlo priložil masku k tvári a stlačil podložku na spánku, čím ju so sykotom zapečatil.
