Z nezačleneného územia [Saina]

Recenzie čitateľov

Kniha je vysoko hodnotená pre svoju umeleckú vynaliezavosť a emocionálnu hĺbku, najmä v kontexte postkoloniálnej literatúry. Využíva netradičné básnické formy a zmes jazykov, ktoré umocňujú jej skúmanie dedičstva a identity. Čitatelia oceňujú jej lyrickú kvalitu a spôsob, akým sa zaoberá zložitými témami bez zbytočného obviňovania. Dielo vnímajú ako krásnu reflexiu kultúry, pôvodu a skúsenosti Guamu.

Kniha sa vyznačuje kreatívnou a experimentálnou poéziou, bohatými vizuálnymi obrazmi a emocionálnou odozvou. Venuje sa témam identity, pôvodu a kultúrneho dedičstva spôsobom, ktorý nabáda k zamysleniu. Použitie viacerých jazykov dodáva knihe hĺbku a lyrické podanie spríjemňuje komplexné údaje.

Netradičný štýl vrátane používania bielych miest a zmiešaných jazykov môže byť pre niektorých čitateľov výzvou. Tí, ktorí dávajú prednosť tradičnej poézii, môžu mať problém s týmto prístupom.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

From Unincorporated Territory [Saina]

Obsah knihy:

S loďou Saina ako obrazným plavidlom - loďou postavenou v modernej dobe ako presná kópia rýchlych výbežkov, ktoré navrhli a na ktorých sa plavili Čamorrčania, kým ich utláčatelia nezakázali - Craig Santos Perez obratne prechádza zložitými situáciami pri svojom odvážnom skúmaní osobných, historických, kultúrnych a prírodných prvkov svojho rodného Guamu a jeho obyvateľov.

Ako naznačuje názov knihy - z nezačleneného územia saina) -, pochopením toho, odkiaľ pochádzame, môžeme najlepšie určiť, kam smerujeme. Perez kolážuje primárne texty a ústne historické záznamy o koloniálnej nadvláde a zneužívaní, ktoré priniesli Španieli, Japonci, Spojené štáty a kapitalistický zábavný/cestovný priemysel, s intímnymi príbehmi o svojich zážitkoch z detstva na Guame, o prisťahovaní jeho rodiny do USA a o sugestívne fragmentárnych mýtoch jeho predkov.

Aj v Perezovom názve a v celom tomto diele rezonuje básnikova evokacia neobsiahnutých a nezachytených prvkov našej prirodzenosti, pretože hľadá prostriedky, ako sa dostať k expanzivite, ktorá zostáva nevyjadriteľná v akomkoľvek jazyku. Perez sa nebojí tlačiť na jazyk za územia "známeho", keď skúma utrpenie i možnosti, ktoré sa črtajú, keď sa človek pokúša komunikovať hovoreným i nehovoreným jazykom svojho rodného národa, pričom si plne uvedomuje utrpenie obsiahnuté v každom slove, ktoré vysloví, a teda vysloví, v jazyku svojich utláčateľov.