Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha podrobne opisuje zemetrasenie v Japonsku v roku 1923, predovšetkým z pohľadu zahraničných obyvateľov, najmä Američanov. Hoci je pútavá a dobre preskúmaná, bola kritizovaná za zanedbávanie japonských skúseností a pochybné paralely so súčasnými katastrofami.
Výhody:⬤ Pútavé a dobre napísané rozprávanie, ktoré zachytáva napätie z udalostí zemetrasenia.
⬤ Poskytuje dôkladný historický kontext a podrobné skúmanie skúseností zahraničnej komunity.
⬤ Bezproblémovo začleňuje do textu potrebné pozadie a vysvetlenia.
⬤ Komplexný výskum kľúčových postáv a udalostí súvisiacich so zemetrasením.
Nevýhody:⬤ Chýba hĺbka pri skúmaní japonských perspektív a skúseností, namiesto toho sa zameriava na cudzincov.
⬤ Prílišné porovnávanie s hurikánom Katrina, ktoré odvádza pozornosť od jedinečných aspektov zemetrasenia v Kantó.
⬤ Obsahuje faktografické nepresnosti, najmä pokiaľ ide o názvy miest, a mohla by jej prospieť lepšia korektúra.
⬤ Niektorí čitatelia považovali autorove argumenty o militarizme v Japonsku po zemetrasení za nepresvedčivé a príliš zjednodušené.
(na základe 15 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Yokohama Burning: The Deadly 1923 Earthquake and Fire That Helped Forge the Path to World War II
Obsah knihy:
Jokohama horí je príbehom najhoršej prírodnej katastrofy dvadsiateho storočia: zemetrasenia, požiarov a cunami v septembri 1923, ktoré zničili Jokohamu a väčšinu Tokia a počas dvoch dní hrôzy zabili 140 000 ľudí.
Uznávaný korešpondent týždenníka Newsweek Joshua Hammer s filmovou živosťou a z viacerých perspektív rekonštruuje otrasné scény smrti, úteku a záchrany. Búrlivé udalosti zároveň zasadzuje do kontextu histórie a ukazuje, ako sa Japonsko dostalo na cestu k ešte väčšej tragédii.
V sobotu 1. septembra 1923 o dve minúty na poludnie život v oboch mestách plynul svojím zvyčajným tempom. Medzinárodná obchodná flotila, prvá predzvesť globalizácie, plávala v jokohamskom prístave a nakladala čaj a hodváb do dokov. V uliciach prístavu pracovalo viac ako tritisíc rikší. Diplomati, námorníci, špióni, obchodníci a ďalší cudzinci obedovali v Grand Hoteli na jokohamskom bulvári a prechádzali sa po prístavnej štvrti známej ako Bloodtown. Osemnásť míľ severne, v Tokiu, sa mladý princ regent Hirohito stretával vo svojom paláci so svojimi poradcami a známy americký antropológ Frederick Starr usilovne pracoval vo svojej hotelovej izbe na knihe o hore Fudži. Potom sa svet, ako ho poznali, skončil v mohutnom otrase zeme.
Keď udreli otrasy, zle postavené budovy sa okamžite zrútili a rozdrvili tisíce ľudí alebo ich uväznili v troskách. O niekoľko minút neskôr sa cez pobrežné letoviská prehnala obrovská vodná stena, ktorá bez varovania zaplavila ľudí. Chemikálie vybuchovali, pálenice na drevené uhlie sa prevracali, štvrte chatrných drevených domov sa ocitli v plameňoch. Hasičské zbory sa mohli len bezmocne prizerať, ako sa peklo šíri.
Joshua Hammer prehľadal denníky, listy a novinové správy a viedol rozhovory s ľuďmi, ktorí prežili katastrofu, aby z minúty na minútu zostavil opis katastrofy. Autor však ponúka viac než len rozprávanie o katastrofe. Podrobne opisuje vznikajúce štúdium seizmológie, vznikajúcu bezdrôtovú komunikačnú sieť, ktorá varovala svet, a masívne úsilie o pomoc pod americkým vedením, ktoré sa zdalo byť prísľubom novej éry v americko-japonských vzťahoch.
Hammer ukazuje, že katastrofa v skutočnosti viedla k utuženiu rasistických postojov v Japonsku aj v Spojených štátoch a Japonsko, vtedy začínajúcu demokraciu, priviedla do rúk radikálnych militaristov s imperiálnymi ambíciami. Presvedčivo dokazuje, že sily, ktoré 1. septembra 1923 zachvátili súostrovie, sa traumaticky odrážali ešte celé desaťročia.
Jokohamské pálenie, príbeh národnej tragédie a individuálneho hrdinstva, spája dramatické rozprávanie a historickú perspektívu, ktorá bude v čitateľovi dlho doznievať.
