Hodnotenie:
Kniha Larryho Wolffa skúma zložitý odkaz prezidenta Woodrowa Wilsona, pričom sa zameriava na jeho idealistické úsilie počas mierového procesu po prvej svetovej vojne. Ukazuje súhru medzi Wilsonovým morálnym presvedčením a praktickými výzvami, ktorým musel čeliť, a nakoniec vykresľuje jeho ambície ako tragické zlyhanie, ktoré pripravilo pôdu pre budúce konflikty a nespokojnosť v Európe i mimo nej.
Výhody:Kniha poskytuje diferencovanú analýzu Wilsonových ideológií, pričom zdôrazňuje jeho hlboký zmysel pre morálnu spravodlivosť a jeho víziu mierového sveta a zároveň kriticky skúma obmedzenia a rozpory jeho zásad. Tematická štruktúra účinne ilustruje, ako Wilsonova výchova a vzdelanie ovplyvnili jeho politický svetonázor a rozhodovanie v kľúčovom historickom okamihu.
Nevýhody:Niektorých čitateľov môže trochu dezorientovať žánrová nejednoznačnosť knihy, keďže sa pohybuje na pomedzí komplexného životopisu a cielenej analýzy historických udalostí. Okrem toho opis Wilsonovho zlyhania a tragických výsledkov jeho diplomacie môže viesť k ťaživému tónu, čím sa rozprávanie stáva menej pútavým pre tých, ktorí hľadajú povznášajúcejší opis.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Woodrow Wilson and the Reimagining of Eastern Europe
Na mierovej konferencii v Paríži v roku 1919, kde sa stretli víťazné spojenecké mocnosti, aby po prvej svetovej vojne zmenili mapu Európy, mal prezident Woodrow Wilson zásadný vplyv na nové vytýčenie hraníc. Ale práve jeho vplyv na moderné politické usporiadanie východnej Európy bude zrejme jeho najtrvalejším medzinárodným dedičstvom: Československo ani Juhoslávia dnes neexistujú, ale ich geopolitická prítomnosť pretrvávala počas celého dvadsiateho storočia od konca prvej svetovej vojny až do konca studenej vojny. Vznikli z veľkej časti vďaka Wilsonovej propagácii, a najmä jeho prejavu Štrnásť bodov z januára 1918, ktorý sa z veľkej časti opieral o koncepciu národného sebaurčenia.
Napriek svojej hlbokej angažovanosti v geopolitickej transformácii regiónu však prezident Wilson nikdy nezavítal do východnej Európy a nikdy nenavštívil ani jednu z východných krajín, ktorých politický osud tak rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil. Východná Európa, vynájdená v dobe osvietenstva cestovateľmi a filozofiami západnej Európy, sa na mape začiatku dvadsiateho storočia znovu objavila vďaka rozhodujúcemu zásahu amerického prezidenta, ktorý hlboko investoval svoju politickú a emocionálnu energiu do krajín, ktoré nikdy nenavštívil.
Táto kniha sleduje, ako sa Wilsonova rodiaca sa definícia národného sebaurčenia a jeho praktické uplatňovanie tohto princípu časom menili v priebehu rokovaní na Parížskej mierovej konferencii. Larry Wolff odhaľuje rozpory medzi Wilsonovými zásadami a ich uplatňovaním v mierovom usporiadaní pre východnú Európu a objasňuje, ako jeho rozhodnutia ovplyvňovali osobné vzťahy i jeho rastúce povedomie o dejinách Osmanskej ríše a Habsburskej ríše.
