Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Winnicott zdôrazňoval význam a osobitosť paradoxu v ľudskom vývoji, ako aj potrebu jeho podpory a akceptácie.
Ako uvádza Masud Khan v predslove ku knihe, Winnicott zdôrazňoval mnohé spôsoby, ktorými paradox tvoril súčasť jeho vlastného života, a to od samého začiatku; jeho uplatnenie nachádzame v celom jeho diele, a to tak v jeho praxi, ako aj v spôsobe vyjadrovania jeho teoretických myšlienok. Kniha sa začína predslovom Simone Decobertovej, ktorá veľmi živo opisuje prvý vplyv Winnicottovej výraznej osobnosti na ňu.
Doktorka Decobertová vo svojom predslove hovorí o predsudkoch, ktoré kolovali v Paríži o Winnicottovej práci, a o spôsobe, akým začiatkom šesťdesiatych rokov vysvetľoval, takmer obhajoval svoje myšlienky. Skúma niektoré kritiky, ktoré sa týkali zavedenia parametra vonkajšej reality do liečby, pojmu „držanie“, ako aj otázky týkajúcej sa variácií v technike.