Hodnotenie:
Gaukrogerova kniha skúma historický vývoj západnej vedeckej kultúry, najmä jej vzťah k náboženskému a filozofickému mysleniu. Prostredníctvom podrobnej historickej analýzy sa snaží pochopiť, ako sa moderné vedecké prístupy objavili ako osobitý spôsob chápania sveta, v kontraste s inými kultúrami a historickými kontextmi.
Výhody:Gaukroger píše jasne a informatívne, pričom úspešne zjednodušuje zložité myšlienky. Kniha je oceňovaná za vyčerpávajúcu vedeckú prácu, ktorá poskytuje kompletné dejiny „prírodnej filozofie“ a jej vývoj popri teológii. Ponúka významný pohľad na vznik modernej vedeckej kultúry v ranonovovekej Európe a na intelektuálny vývoj, ktorý ju ovplyvnil. Čitatelia oceňujú hĺbku analýzy a súvislosti medzi vedou a náboženstvom.
Nevýhody:Kniha obsahuje značný počet tlačových chýb, čo znižuje celkový dojem z čítania. Niektoré recenzie naznačujú, že niektoré oblasti, ako napríklad komentáre ku konkrétnym mysliteľom, by mohli byť preskúmané do väčšej hĺbky.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
The Emergence of a Scientific Culture: Science and the Shaping of Modernity 1210-1685
Prečo sa veda objavila na Západe a ako sa vedecké hodnoty stali meradlom pre všetky ostatné formy poznania? Stephen Gaukroger ukazuje, ako ostro sa v počiatkoch vývoja vedy viedli spory o jej poznávacie a kultúrne postavenie. Odmieta tradičný obraz sekularizácie a tvrdí, že veda v 17.
storočí nevznikla v opozícii voči náboženstvu, ale skôr ním bola v mnohých ohľadoch poháňaná. Okrem toho veda nepredstavovala jednotný obraz prírody, ale bola nestabilným poľom rôznych, často lokálne úspešných, ale rovnako často nekompatibilných programov. Situácia sa skomplikovala tým, že veľa záviselo od pokusov o pretvorenie osoby prírodného filozofa a do prírodnej filozofie sa vniesli nové výrazné pojmy objektivity a nestrannosti, ktoré radikálne zmenili jej charakter tým, že nanovo definovali vlastnosti jej praktikov.
Zmysel Západu pre seba samého, jeho vzťah k minulosti a zmysel pre budúcnosť sa od 17. storočia zásadne zmenil, pretože poznávacie hodnoty sa postupne začali formovať na základe vedeckých hodnôt.
Veda nepriniesla len nový súbor takýchto hodnôt do úlohy pochopiť svet a naše miesto v ňom, ale skôr túto úlohu úplne zmenila a nanovo definovala ciele skúmania. Táto charakteristická črta rozvoja vedeckej kultúry na Západe ju odlišuje od iných vedecky produktívnych kultúr.
V knihe Vznik vedeckej kultúry Stephen Gaukroger ponúka podrobný a komplexný opis formujúcich sa etáp tohto vývoja - a to taký, ktorý spochybňuje zaužívanú múdrosť, že veda sa považovala za samozrejmú správnu cestu k poznaniu a že prínosy vedy boli pre nezainteresovaného pozorovateľa okamžite zrejmé.
