Civilizácia a kultúra vedy: Veda a formovanie moderny, 1795-1935

Recenzie čitateľov

Kniha je hlbokou syntézou historického vývoja vedeckej kultúry na Západe a skúma prechod vedy od jej teologických koreňov k ústrednej úlohe v modernej civilizácii. Predstavuje bohatý prehľad rôznych vedných disciplín a filozofických koncepcií, pričom kritizuje redukcionistické prístupy a zdôrazňuje komplexný vzťah medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Dobre a prehľadne napísaná syntéza, rozsiahla dokumentácia, hlboké skúmanie úlohy vedeckej kultúry v západnej civilizácii, bohatý historický a filozofický výskum a mnohostranný pohľad na vývoj vedy a techniky.

Horšia kvalita fyzických materiálov knihy, zlý stav pri doručení, neuspokojivé balenie a spracovanie zo strany predajcu, čo znižuje celkový zážitok z prevzatia knihy.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Civilization and the Culture of Science: Science and the Shaping of Modernity, 1795-1935

Obsah knihy:

Ako sa stalo, že veda zaujala v západnej kultúre také ústredné miesto? Ako sa poznávacie hodnoty - a následne morálne, politické a sociálne - začali modelovať na základe vedeckých hodnôt? V knihe Civilizácia a kultúra vedy Stephen Gaukroger skúma, ako sa tieto hodnoty formovali a ako začali formovať hodnoty spoločnosti. Hlavným vývojom devätnásteho a dvadsiateho storočia je vývoj, v ktorom sa veda dostáva do centra pozornosti pri určovaní civilizačných ideí a vytláča kresťanstvo z tejto úlohy.

Kresťanstvo však predstavovalo jednotiaci prvok pri skúmaní sveta a veda sa mu musela vyrovnať, čo sa jej podarilo prostredníctvom projektu jednoty vied. Postavenie vedy spočívalo alebo padalo na tejto otázke, ktorá je v knihe podrobne ukázaná ako v podstate ideologická, a nie ako niečo, čo vyplynulo z vývoja vo vnútri vied, ktoré zostali pluralitné a modulárne. Rozhodujúcou zložkou tohto procesu bol a.

Zásadné prehodnotenie vzťahov medzi vedou a etikou, ekonomikou, filozofiou a inžinierstvom. Gaukroger vo svojom pútavom opise tohto prechodu k vedeckej modernite podrobne skúma päť otázok, ktoré boli základom tohto posunu: zmeny v chápaní civilizácie; snahu o zjednotenie vied; vznik myšlienky o hraniciach vedeckého poznania; koncepcie "aplikovanej" a "populárnej" vedy; a spôsob, akým sa verejnosť formovala do vedeckého obrazu.