Vznešenosť prírody: Esej o estetickom naturalizme

Recenzie čitateľov

Robert Corrington v knihe Nature's Sublime (Vznešenosť prírody) skúma extatický naturalizmus, pričom zdôrazňuje význam umenia a estetickej skúsenosti pri chápaní prírody a spirituality a zároveň kritizuje tribalistickú povahu náboženstiev. Kniha je čitateľná a integruje rôzne filozofické tradície, vďaka čomu je prístupná novým aj skúseným čitateľom.

Kniha je veľmi čitateľná a jasná, vďaka čomu sú zložité filozofické myšlienky prístupné. Poskytuje nový pohľad na naturalizmus a spiritualitu, pričom zdôrazňuje hodnotu umenia pri chápaní prírody. Corringtonovo inovatívne spojenie fenomenológie, ontológie a psychoanalýzy ponúka bohatý intelektuálny zážitok. Je dobre štruktúrovaná a prináša hlboké poznatky bez zbytočnej rozvláčnosti.

Pre niektorých čitateľov môžu byť filozofické argumenty náročné pre ich komplexnosť a potrebu otvoreného myslenia. Nekonvenčné názory na náboženstvo môžu byť provokatívne a kontroverzné, čo by mohlo odcudziť tradičné náboženské perspektívy. Okrem toho by si hutné intelektuálne odkazy a interdisciplinárny prístup mohli vyžadovať trpezlivosť a pozorné čítanie.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Nature's Sublime: An Essay in Aesthetic Naturalism

Obsah knihy:

Príroda je vznešená využíva radikálne novú formu fenomenológie na skúmanie najhlbších čŕt ľudského procesu v jeho individuálnom, sociálnom, náboženskom a estetickom rozmere. Počnúc procesom selvingu esej opisuje úlohu znakov a symbolov vo vnútro- a medziľudskej komunikácii.

Jadrom ľudského používania znakov je tvorivé napätie medzi náboženskými symbolmi a novými symbolmi vytvorenými v rôznych umeniach. Vytvára sa kontrast medzi prirodzenými spoločenstvami, ktoré splošťujú a odmietajú nové formy semiózy, a spoločenstvami interpretácie, ktoré vítajú tvorivé a obohatené znaky a symboly. Normatívne sa tvrdí, že náboženské znakové/symbolické systémy majú sklon ku kmeňovitosti a násiliu, zatiaľ čo rôzne sféry estetiky sú relatívne nekmeňové, alebo dokonca zámerne protikmeňové.

Pojem/zážitok krásy a vznešeného má nahradiť pojem náboženského zjavenia. Vznešené nie je len vnútorným spôsobom naladenia, na rozdiel od Kanta, ale vychádza zo samotných hlbín prírody v potenciách prirodzenosti naturalizácie.