Hodnotenie:
Kniha „Forging Global Fordism“ ponúka podrobný prieskum metód prietokovej výroby vyvinutých Henrym Fordom a ich prevzatie sovietskym a nemeckým priemyslom v 30. rokoch 20. storočia. Je dobre preskúmaná, prehľadne usporiadaná a vhodná pre čitateľov s rôznou mierou znalosti historických detailov. Rozprávanie ilustruje kontinuitu priemyselných metód a zložitosť ideologických vplyvov počas tohto transformačného obdobia.
Výhody:⬤ Starostlivo preskúmaná a dobre organizovaná
⬤ prehľadne podáva komplexné informácie
⬤ ponúka podrobný pohľad na historické rozprávanie a konkrétne detaily
⬤ vyzdvihuje zaujímavé osobnosti zapojené do industrializácie
⬤ poskytuje rozsiahle praktické detaily o transfere technológií
⬤ príjemné a poučné čítanie.
Niektorí čitatelia môžu považovať úroveň detailov za ohromujúcu; existuje možnosť, že rozprávanie bude pôsobiť príliš preplnené informáciami, čo by mohlo niektorých čitateľov odvádzať od hlavných tém.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Forging Global Fordism: Nazi Germany, Soviet Russia, and the Contest Over the Industrial Order
Nové globálne dejiny fordizmu od Veľkej hospodárskej krízy po povojnové obdobie
Keď sa Spojené štáty v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia dostali na vrchol, pozorovatelia v zahraničí si americkú ekonomickú moc spájali predovšetkým s rozvíjajúcim sa automobilovým priemyslom. V 30. rokoch 20. storočia sa do Detroitu hrnuli inžinieri z celého sveta, aby napodobnili Ameriku a postavili sa jej na odpor. Boli medzi nimi najmä nacistickí a sovietski špecialisti, ktorí sa snažili študovať, kopírovať a niekedy aj ukradnúť techniky americkej automobilovej hromadnej výroby, teda fordizmu. Kniha Forging Global Fordism sleduje, ako Nemecko a Sovietsky zväz prijali fordizmus uprostred rozsiahlej hospodárskej krízy a ideologických nepokojov. Táto prenikavá kniha obnovuje rozhodujúcu úlohu aktivistických štátov v globálnych priemyselných transformáciách a znovu chápe globálne tridsiate roky ako éru intenzívneho konkurenčného rozvoja, čím poskytuje novú genealógiu povojnového priemyselného poriadku.
Stefan Link odhaľuje zabudnuté korene fordizmu v stredozápadnom populizme a ukazuje, ako antiliberálna vízia spoločnosti Henryho Forda oslovila sovietsky aj nacistický režim. Skúma, ako sa v reakcii na rastúcu americkú hegemóniu a seizmické zmeny v globálnej ekonomike v medzivojnových rokoch stavali do pozície amerických antagonistov, a ukazuje, ako detroitskí návštevníci ako William Werner, Ferdinand Porsche a Stepan Dybets pomáhali šíriť verzie fordizmu v zahraničí a mobilizovať ich v totálnej vojne.
Kovanie globálneho fordizmu spochybňuje predstavu, že globálna masová výroba bola produktom liberálneho internacionalizmu po druhej svetovej vojne, a ukazuje, ako sa prvýkrát začala v globálnych tridsiatych rokoch a ako malo globálne šírenie fordizmu výrazne neliberálnu trajektóriu.
