Kovanie globálneho fordizmu: Nacistické Nemecko, sovietske Rusko a súboj o priemyselný poriadok

Recenzie čitateľov

Kniha „Forging Global Fordism“ skúma historický význam a vplyv výrobných metód Henryho Forda, najmä prietokovej výroby, a spôsob, akým ich prevzal Sovietsky zväz a Nemecko na modernizáciu svojho priemyslu. Kombinuje dôkladný výskum s pútavým rozprávaním o kľúčových osobách zapojených do týchto transformácií, čím sprístupňuje komplexné informácie širokému publiku.

Kniha je dobre preskúmaná, usporiadaná a prehľadne podáva informácie, vďaka čomu je príjemná pre všetkých čitateľov. Poskytuje jedinečný pohľad na Fordovu „politiku otvorených dverí“, pokiaľ ide o transfer technológií, a podrobne opisuje historický kontext industrializácie v Sovietskom zväze a Nemecku. Autor šikovne vyvažuje jednotlivé príbehy so širšími trendmi, čím udržiava čitateľov v napätí počas celej doby.

Niektorí čitatelia môžu považovať hĺbku detailov za ohromujúcu, najmä tí, ktorí sú menej oboznámení s historickým kontextom. Okrem toho, hoci sa kniha zaoberá komplexnými témami, zameranie na konkrétne osoby sa nemusí páčiť všetkým čitateľom.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Forging Global Fordism: Nazi Germany, Soviet Russia, and the Contest Over the Industrial Order

Obsah knihy:

Nové globálne dejiny fordizmu od Veľkej hospodárskej krízy po povojnové obdobie

Keď sa Spojené štáty v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia dostali na vrchol, pozorovatelia v zahraničí si americkú ekonomickú moc spájali predovšetkým s rozvíjajúcim sa automobilovým priemyslom. V 30. rokoch 20. storočia sa do Detroitu hrnuli inžinieri z celého sveta, aby napodobnili Ameriku a postavili sa jej na odpor. Boli medzi nimi najmä nacistickí a sovietski špecialisti, ktorí sa snažili študovať, kopírovať a niekedy aj ukradnúť techniky americkej automobilovej hromadnej výroby, teda fordizmu. Kniha Forging Global Fordism sleduje, ako Nemecko a Sovietsky zväz prijali fordizmus uprostred rozsiahlej hospodárskej krízy a ideologických nepokojov. Táto prenikavá kniha obnovuje rozhodujúcu úlohu aktivistických štátov v globálnych priemyselných transformáciách a znovu chápe globálne tridsiate roky ako éru intenzívneho konkurenčného rozvoja, čím poskytuje novú genealógiu povojnového priemyselného poriadku.

Stefan Link odhaľuje zabudnuté korene fordizmu v stredozápadnom populizme a ukazuje, ako antiliberálna vízia spoločnosti Henryho Forda oslovila sovietsky aj nacistický režim. Skúma, ako sa v reakcii na rastúcu americkú hegemóniu a seizmické zmeny v globálnej ekonomike v medzivojnových rokoch stavali do pozície amerických antagonistov, a ukazuje, ako detroitskí návštevníci ako William Werner, Ferdinand Porsche a Stepan Dybets pomáhali šíriť verzie fordizmu v zahraničí a mobilizovať ich v totálnej vojne.

Kovanie globálneho fordizmu spochybňuje predstavu, že globálna masová výroba bola produktom liberálneho internacionalizmu po druhej svetovej vojne, a ukazuje, ako sa prvýkrát začala v globálnych tridsiatych rokoch a ako malo šírenie fordizmu výrazne neliberálnu trajektóriu.