Selected Poems
Zvykli sme si na rutinný a uniformný život: v práci, vo vzťahoch s inými ľuďmi a so sebou samými, keď sa snažíme pochopiť to, čo nás obklopuje a podmaňuje. Zaplavujú nás správy, ktoré namiesto kritiky reality posilňujú status quo a povzbudzujú nás, aby sme ho prijali a udržiavali.
Ako protiváha hierarchiám a ospravedlneniam moderného života sa ozývajú protestné hlasy, ako napríklad hlas Eduarda Mogu, ktoré neoplakávajú domnelý stratený zlatý vek ani nelamentujú nad svojím rozčarovaním. Túto fázu má Moga dávno za sebou a musíme predpokladať, že prešiel učňovským obdobím sklamania: zistením, že bohovia nás nemilujú, ale trápia, a potom vynaložil všetko úsilie, aby sa to všetko odnaučil. Moga však vo svojej poézii nekáže, nezaťažuje nás pravidlami ani ideami, ktoré nás majú priviesť do pomyselného lepšieho sveta, či už tu, alebo v posmrtnom živote.
Jediný život je tento, tu a teraz, život tela, život zmyslov, ktoré nás spájajú so svetom. Obnoviť našu radosť z prítomnosti nie je triviálne poslanie a Moga nás znova a znova konfrontuje s našimi emóciami a pocitmi so zámerom vymazať tým monotónny diskurz predstaviteľov poriadku.
Mohlo by sa teda zdať, že básnik si počína ako stratég na bojovom poli. Táto poézia je ďaleko od manichejskej vízie vojaka, ktorý nie je schopný vidieť za hranice dualizmu, ale je živená jemnosťou, detailom a precíznosťou.
Nie je to delostrelectvo, ale jemné narábanie so skalpelom, ktorý s jemnosťou a rozhodnosťou strieborného majstra rozrezáva nádor a cystu ohrozujúce náš život, ktorý je potom schopný rozkvitnúť.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)