Hodnotenie:
Kniha sa pokúša preskúmať súvislosti medzi postmodernizmom a neoliberalizmom a analyzuje kultúrnu produkciu za posledných 50 rokov. Niektorí čitatelia oceňujú dobre prepracovaný obsah a ambiciózne východiská, mnohí však kritizujú text za prílišnú zmätenosť, pedantnosť a nejasnosť. Prístup autora označujú za samoúčelný a štýl písania považujú za príliš vysoký pre bežných čitateľov.
Výhody:⬤ Dobre preskúmané a ambiciózne skúmanie postmodernizmu a neoliberalizmu.
⬤ Ponúka zaujímavé historické postrehy a anekdoty z rôznych kultúrnych odkazov.
⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za pútavú a miestami prístupnú.
⬤ Autor preukazuje vysokú úroveň erudície.
⬤ Písanie je príliš zložité a plné žargónu, čo ho robí neprístupným pre mnohých čitateľov.
⬤ Často pôsobí pedantne a samoúčelne, čo vedie k frustrujúcemu zážitku z čítania.
⬤ V celej knihe sú autorove argumenty kritizované za nedostatočnú súdržnosť a rozporuplnosť.
⬤ Premisa je vnímaná ako slabo realizovaná, s mnohými klišé postrehmi, ktorým chýbajú originálne postrehy.
(na základe 11 čitateľských recenzií)
Everything, All the Time, Everywhere: How We Became Postmodern
Nové radikálne dejiny nebezpečnej myšlienky
Postmoderna je tvorivá deštrukcia, ktorá rozbila našu súčasnosť na kúsky. Dynamizovala modernizmus, ktorý dominoval západnému svetu väčšinu 20. storočia. Postmoderna znamenala všetko, čo modernizmus odmietal: zábavu, bujarosť, nezodpovednosť. Pod svojím lesklým povrchom však postmodernizmus skrýval špinavé tajomstvo: bol figovým listom pre dravý nový druh kapitalizmu. Bola to aj živná pôda pre "postpravdu", prostredníctvom ktorej sa západné hodnoty obrátili naruby.
Odkiaľ však tieto myšlienky pochádzajú a ako ovplyvnili svet? Stuart Jeffries vo svojej brilantnej histórii nebezpečnej myšlienky rozpráva príbeh, ktorý sa začína na začiatku 70. rokov 20. storočia a pokračuje až do súčasnosti.
Túto históriu rozpráva prostredníctvom búrlivej galérie, ktorá zahŕňa Davida Bowieho, Ipod, Frederica Jamesona, demoláciu Pruit-Igoe, Madonnu, postfordizmus, "králika" Jeffa Koona, Deleuza a Guattariho, Nixonov šok, The Bowery series, Judith Butlerová, Las Vegas, Margaret Thatcherová, Grand Master Flash, I Love Dick, RAND Corporation, Sex Pistols, princezná Diana, Musee D'Orsay, Grand Theft Auto, Perry Anderson, Netflix, 9/11.
Dnes sme sotva schopní vnímať politiku ako komunitnú činnosť, pretože sme si zvykli byť skôr spotrebiteľmi než občanmi. Politici nás považujú za spotrebiteľov, ktorým musia dodávať tovar. Môžeme robiť niečo iné ako trpieť výčitkami svedomia?
