Všetko, čo žiadam, je moje telo

Recenzie čitateľov

Kniha je novela, ktorá skúma život japonských Američanov druhej generácie žijúcich na cukrových plantážach na Havaji pred a počas druhej svetovej vojny. Zameriava sa na skúsenosti Kiyoshiho, ktorý sa na pozadí historických udalostí pohybuje v zložitých situáciách kultúrnej identity, rodinných očakávaní a spoločenských problémov. Recenzenti oceňujú jeho hĺbku, príbuzné postavy a prelínanie rôznych jazykov, pričom vyzdvihujú jeho emocionálnu pravdivosť a vzdelávaciu hodnotu.

⬤ Bohatý vývoj postáv a realistické zobrazenie skúseností nisei.
⬤ Podmanivý štýl písania s jednoduchou prózou, ale hlbokými postrehmi.
⬤ Ponúka vzdelávací pohľad na život prisťahovalcov a kultúrne nuansy.
⬤ Efektívne integruje viacero jazykov, čím zvyšuje autenticitu.
⬤ Pútavý príbeh, ktorý vyvažuje humor a emocionálnu hĺbku, vďaka čomu sa ťažko odkladá.

⬤ Niektorí čitatelia si všimli, že sa v knihe vyskytuje nadmerné množstvo nadávok, čo im vadilo.
⬤ Stručnosť novely sa nemusí páčiť tým, ktorí uprednostňujú dlhšie a podrobnejšie príbehy.
⬤ Niekoľko recenzií sa zmienilo o tom, že niektoré časti príbehu môžu pôsobiť ako historická nika alebo sú prehliadané.

(na základe 28 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

All I Asking for Is My Body

Obsah knihy:

Z doslovu Franklina S. Oda:

Najdôležitejšou črtou brilantnej knihy Miltona Murayamu Všetko, čo žiadam, je moje telo je kvalita rozprávania. Zaslúži si dôkladnú diskusiu a kritiku medzi literárnymi odborníkmi a študentmi. Dielo má však ďalšiu geniálnu črtu, a to v evokácii niekoľkých významných tém moderných havajských dejín, konkrétne v 30. rokoch 20. storočia, v desaťročí pred zapojením Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Naznačujem, že Murayamov román nám poskytuje cenný pohľad do sveta jazyka, histórie cukrových plantáží a druhej generácie japonských Američanov, nisei.... Kritik Rob Wilson poznamenal: "Súčasťou úspechu románu je, že jazyk siaha od ľudového až po spisovný a štandardný, a tak odráža kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Havaja." Murayama v románe používa štandardnú angličtinu a pidžin. V skutočnom živote, ako vysvetľuje rozprávač Kiyo, "sme hovorili štyrmi jazykmi: dobrou angličtinou v škole, pidgin angličtinou medzi sebou, dobrou alebo pidgin japončinou s rodičmi a ostatnými starými ľuďmi". Je zázrak, že Murayama sa objavil pri používaní niektorého z týchto jazykov dobre. Pre väčšinu sa táto skúsenosť ukázala ako neprekonateľná prekážka na ceste k dobrému tvorivému písaniu.... Kniha Všetko, o čo žiadam, je moje telo je najpresvedčivejšou prácou, ktorá bola o havajských skúsenostiach nisei urobená. Murayama svoju tému poňal ako "japonský rodinný systém vs.

individualizmus, plantážny systém vs. individualizmus. A tak sú prostredia rodiny a plantáže neoddeliteľné od témy." Našťastie pre nás ako čitateľov však pochopil, že kľúčovou zložkou je príbeh; že čokoľvek iné by len doplnilo sociologickú štúdiu plantáže a japonskej rodiny na Havaji.