Hodnotenie:
Kniha je klasickým dielom americkej literárnej kritiky zameranej najmä na Melvillovho Moby-Dicka a je oceňovaná pre svoje podnetné myšlienky a súvislosti medzi Melvillom a Shakespearom. Jej štýl však niektorí považujú za zložitý a príliš špekulatívny.
Výhody:⬤ Hlboký pohľad a podnetné myšlienky, najmä pokiaľ ide o Moby-Dicka a jeho prepojenie s mýtom a históriou.
⬤ Považuje sa za nevyhnutného spoločníka pre čitateľov Moby-Dicka.
⬤ Pútavý štýl písania, ktorý u niektorých čitateľov vyvoláva odozvu.
⬤ Poskytuje cenné informácie o Melvillovom procese písania a jeho vplyvoch.
⬤ Niektoré časti sa považujú za nezrozumiteľné alebo príliš špekulatívne.
⬤ Štýl písania sa môže zdať zastaraný, pripomínajúci prózu Beat Generation, čo sa nemusí páčiť všetkým čitateľom.
⬤ Môže mu chýbať jasnosť a smerovanie, ktoré niektorí očakávajú od literárnej kritiky.
(na základe 10 čitateľských recenzií)
Call Me Ishmael
2015 Reprint vydania z roku 1947.
Úplné faksimile pôvodného vydania, nereprodukované pomocou softvéru na optické rozpoznávanie. Táto uznávaná klasika americkej literárnej kritiky, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1947, skúma vplyvy - najmä Shakespearove - na Melvillovo písanie Moby-Dicka.
Olson, jeden z prvých Melvillovcov, ktorý presadzoval tzv. teóriu dvoch Moby-Dickov, tvrdí, že existovali dve verzie Moby-Dicka a že Melvillovo prvé čítanie Kráľa Leara v období medzi prvou a druhou verziou knihy malo zásadný vplyv na jeho koncepciu ságy: "prvá kniha neobsahovala Achaba," píše Olson, a "nemusela, iba náhodne, obsahovať Moby-Dicka." Ak vtedajší literárni kritici a recenzenti reagovali na "teóriu dvoch Moby-Dickov" s rôznym stupňom skepticizmu, najväčšie kontroverzie vyvolal experimentálny štýl a organizácia knihy.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)