Wars and Soldiers in the Early Reign of Louis XIV: Volume 6 - Armies of the Italian States 1660-1690, Part 1
Bolo všeobecne známe, že Taliansko po plnom rozkvete renesancie ponúka vojenským historikom len málo zaujímavého a že bolo zaslúžene zabudnuté. Talianske Risorgimento zúfalo chcelo odmietnuť hodnoty predchádzajúcich storočí. Namiesto politicky roztriešteného a vojensky slabého súboru malých štátov v zajatí protireformačného katolicizmu snívali historici 19. storočia o zjednotenej, sekulárnej, priemyselnej a dobre vyzbrojenej krajine, ktorá by zniesla porovnanie s Francúzskom, Anglickom a Nemeckom. Nedostatok záujmu o toto obdobie sa ešte zvýšil za fašistického režimu, ktorý sa radšej vyhol obdobiu, v ktorom sa talianske štáty javili ako politické subjekty ovládané zahraničnými zásahmi a sústredil sa na nereálny cisársky mýtus prepracovaný z pozostatkov pamiatok antického Ríma.
V 17. storočí však bolo Taliansko treťou najväčšou krajinou v Európe podľa počtu obyvateľov po Francúzsku a Nemecku a po roku 1650 sa na jedno storočie dostalo na druhé miesto. Severné aj južné Taliansko predstavovalo kľúčové miesto v strategickom súboji medzi Španielskom a Francúzskom a polostrov ležal na prvej línii v boji proti Osmanskej ríši. Okrem toho talianske štáty predstavovali dobrý príklad pomerne efektívneho mechanizmu riadenia, ktorý rozvíjal mnohé záležitosti vrátane "vojenstva". Niektoré z týchto štátov zažili dlhé obdobia vojen do takej miery, že tvrdenie o spoločenských elitách, ktoré sa postupne demilitarizovali v neporovnateľnej miere kdekoľvek inde v Európe, by sa už nemalo považovať za platné.
Táto prvá časť 6. zväzku zaraďuje taliansku politickú a vojenskú oblasť do širšieho európskeho kontextu a skúma armády Savojsko-Predmontskej a Benátskej republiky.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)