Vízie budúcnosti: Vzdialená minulosť, včera, dnes, zajtra

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje stručnú a podnetnú analýzu dejín ľudstva a budúcnosti kapitalizmu, ale pre niektorých čitateľov má problém s čitateľnosťou.

Autor je známy jasným, premysleným a súcitným písaním. Kniha poskytuje stručný prehľad dejín ľudstva a špekuluje o budúcnosti kapitalizmu, pričom sa ukazuje autorova prezieravosť, pokiaľ ide o spoločenské trendy. Opisuje sa ako malé, ale dôležité a podnetné čítanie.

Niektorým čitateľom sa kniha zdala príliš krátka a považovali prózu za hutnú a strnulú, čo ju robilo náročnou na dlhšie čítanie.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Visions of the Future: The Distant Past, Yesterday, Today, Tomorrow

Obsah knihy:

"Je to nesmierne dlhá krátka kniha, ktorá siaha najmenej päťdesiattisíc rokov do minulosti a ktovie koľko do budúcnosti." Takto sa začína Vízie budúcnosti, nová prorocká kniha významného ekonóma Roberta Heilbronera. Heilbronerova základná premisa je ohromujúca svojou elegantnou jednoduchosťou. Tvrdí, že počas celej ľudskej histórie, napriek obrovskej priepasti v spoločenskej organizácii, technologickom vývoji a kultúrnych výdobytkoch, ktorá nás delí od prvých známych stôp homo sapiens, v skutočnosti existovali len tri odlišné spôsoby nazerania na budúcnosť.

V období, ktoré Heilbroner nazýva jednoducho Vzdialená minulosť a ktoré sa tiahne od praveku až po vznik moderných národných štátov v Európe v 17. storočí, neexistovala predstava budúcnosti, ktorá by sa merateľne a materiálne líšila od súčasnosti alebo minulosti. Od doby kamennej po bronzovú, od Mezopotámie a Egypta po Grécko a Rím a počas celého stredoveku malo kontinuum kultúr a civilizácií jedno spoločné určujúce očakávanie - absenciu akéhokoľvek očakávania materiálneho pokroku pre veľké masy ľudí.

Heilbroner tvrdí, že budúcnosť vstúpila do ľudského vedomia ako veľká vábivá sila až s prvými záchvevmi obdobia, ktoré označuje ako včerajšok a ktoré trvá približne od roku 1700 do roku 1950. Zdalo sa, že kapitalizmus, neustále oživovaný zdanlivo nekonečným napredovaním vedy a rozvíjajúcim sa zmyslom pre demokraciu, sľubuje všetkým vrstvám spoločnosti určité očakávania budúcnosti, ktorá bude aspoň o niečo lepšia ako minulosť. Práve táto neochvejná viera v nadradenosť budúcnosti oddeľovala včerajšok od veku, do ktorého sme vstúpili, od veku dneška. Hoci nás k zajtrajšku stále poháňajú tie isté sily, ktoré určovali nedávnu minulosť, lekcie z Hirošimy a Černobyľu, chaos v bývalom Sovietskom zväze, stagnácia Západu a anarchické besnenie rozpútané v našich mestách a na horúcich miestach po celom svete vyvolali citeľnú úzkosť, ktorá je úplne odlišná od rezignácie vzdialenej minulosti alebo jasného optimizmu včerajška.

V brilantnom závere, ktorý spája hrozbu jadrového vydierania, globálneho otepľovania a rastúcej komodifikácie života, ktorú predstavujú videohry, hlasová pošta a videorekordéry, Vízie budúcnosti vyzýva, aby sme čelili výzvam dvadsiateho prvého storočia s novým odhodlaním posilneným inšpiráciou z našej spoločnej minulosti.