Hodnotenie:
V knihe sa rozoberajú nedostatky hlavného prúdu ekonómie vo svetle sociálnej reality a obhajujú sa vládne zásahy do ekonomiky s cieľom riešiť problémy, ako je chudoba, nezamestnanosť a ekologické problémy. Hoci predstavuje podnetný argument za integráciu ekonomiky so sociálnymi otázkami, neposkytuje komplexnú analýzu keynesiánskej teórie.
Výhody:Kniha poskytuje silnú kritiku odtrhnutosti moderných ekonómov od sociálnej reality a presvedčivo zdôvodňuje potrebu integrácie ekonomickej diskusie so širšími sociálnymi aspektmi. Zdôrazňuje význam vládnych zásahov a politických rozhodnutí pri formovaní hospodárskych výsledkov. Chváli sa stručnosť a prístupnosť textu.
Nevýhody:Analýza Keynesových teórií sa považuje za povrchnú, bez potrebnej technickej hĺbky a matematickej presnosti. Kľúčové prvky Keynesovej analýzy, najmä pokiaľ ide o hraničné sklony a podmienky znižovania nezamestnanosti, sú prehliadané. Niektorí recenzenti tiež považovali víziu autorov za príliš nesmelú, pokiaľ ide o rozsah globálnych výziev.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
The Crisis of Vision in Modern Economic Thought
Moderná ekonomická teória prežíva hlbokú a rozsiahlu krízu, ktorá vyplýva z absencie „vízie“ - súboru všeobecne zdieľaných politických a spoločenských predstáv - od ktorej v konečnom dôsledku závisí celá ekonómia. Táto absencia zasa odráža zrútenie keynesiánskeho pohľadu, ktorý poskytoval takýto základ od roku 1940 do začiatku 70.
rokov 20. storočia, porovnateľný s predchádzajúcimi víziami, ktoré poskytli Smith, Ricardo, Mill a Marshall.
Po „rozpade“ keynesiánstva nasledovalo rozdelenie na nesúrodé a neefektívne tábory, ktorých spoločným menovateľom sa zdá byť ich spoločná analytická rafinovanosť a nedostatok praktickej použiteľnosti. Táto provokatívna analýza sa pokúša opísať tento stav a zároveň naznačiť smer, ktorým sa musí ekonomické myslenie uberať, ak má znovu získať relevantnosť a nápravnú silu, ktorá mu v súčasnosti výrazne chýba.
