Hodnotenie:
Kniha sa stretla so zmiešanými reakciami čitateľov, pričom mnohí chvália jej premyslené prepojenie vedy a teológie, zatiaľ čo iní kritizujú jej nedostatočnú zrozumiteľnosť v niektorých oblastiach. Viaceré recenzie chvália autora za výstižné písanie a pútavé skúmanie vedeckých konceptov, ale niektorým chýbajú teologické aspekty a hĺbka. Celkovo kniha vyvoláva mnohé diskusie o vzťahu medzi vedou a vierou.
Výhody:⬤ Brilantné a vynikajúco napísané, príjemné čítanie.
⬤ Ponúka vyvážený prístup k vede a teológii.
⬤ Pútavé opisy zložitých vedeckých pojmov prístupné aj neodborníkom.
⬤ Podnetné myšlienky, najmä pokiaľ ide o úlohu vedy v teológii.
⬤ Široký záber tém s modernými vedeckými a historickými súvislosťami.
⬤ Inšpiratívny a originálny prístup k diskusii veda verzus náboženstvo.
⬤ Niektorým čitateľom chýbala teologickým diskusiám hĺbka a jasnosť.
⬤ Občasná strata pozornosti pri prepájaní vedeckých myšlienok s biblickými textami.
⬤ Problémy s fyzickým formátovaním knihy, ktoré sťažuje jej čítanie.
⬤ Niektoré časti boli kritizované za nudnosť alebo nedostatok originality.
⬤ Nedostatok súdržnosti medzi jednotlivými časťami knihy.
(na základe 17 čitateľských recenzií)
Faith and Wisdom in Science
"Dokážete spočítať mraky? " sa pýta Boží hlas z víchrice v úžasne krásnom katalógu otázok o prírode zo starozákonnej Knihy Jób.
Tom McLeish si berie za ťažisko čítanie tohto starobylého textu vedcom, aby obhájil vedu ako hlboko ľudskú a starobylú činnosť, zakotvenú v niektorých z najstarších príbehov, ktoré sa rozprávajú o ľudskej túžbe pochopiť svet prírody. Na základe príbehov z modernej vedy o chaose a neistote spolu so stredovekými, patristickými, klasickými a biblickými zdrojmi spochybňuje Viera a múdrosť vo vede veľkú časť súčasnej diskusie o "vede a náboženstve" ako operujúcej s nesprávnymi predpokladmi a v nesprávnom priestore.
Jej naratívny prístup rozvíja prirodzenú kritiku kultúrneho oddelenia prírodných a humanitných vied a navrhuje prístup k vede alebo v jej starovekejšej podobe prírodnej filozofii - "láske k múdrosti prírodných vecí" -, ktorý môže čerpať z teologických a kultúrnych koreňov. V nadväznosti na tému bolesti v konfrontácii človeka s prírodou rozvíja "teológiu vedy", pričom uznáva, že vedecký aj teologický svetonázor musia byť "zo" seba navzájom a nesmú mať oddelené oblasti. Veda nachádza svoje miesto v starom príbehu participatívneho zmierenia s prírodou, o ktorej začíname nevedieť a ktorej sa bojíme, ale učíme sa ju múdro vnímať a pracovať s ňou.
Veda sa prekvapivo stáva hlboko náboženskou činnosťou. Vyplývajú z toho naliehavé ponaučenia pre vzdelávanie, politický proces rozhodovania o vede a technológiách, náš vzťah ku globálnemu životnému prostrediu a spôsob, akým náboženské i svetské komunity oslavujú a riadia vedu.
