Verejná filozofia

Recenzie čitateľov

Kniha „Verejná filozofia“ od Waltera Lippmanna skúma význam informovaných občanov a hranice demokracie a ponúka pohľad na politickú situáciu v roku 1955, ktorý mnohí recenzenti považujú za nadčasový a aktuálny aj dnes. Hoci niektorí oceňujú Lippmannovu intelektuálnu hĺbku a politickú filozofiu, objavujú sa kritické pripomienky týkajúce sa fyzického stavu knihy a niektorých jej častí.

Prehľadné skúmanie demokracie a politickej filozofie, relevantné pre súčasné problémy, bohatý a podnetný obsah, cenný zdroj informácií pre študentov politológie a klasika, ktorá kritizuje nebezpečenstvo nekontrolovanej vlády väčšiny.

Fyzická prezentácia knihy môže byť nedostatočná (napr. označené výtlačky, ktoré znižujú zážitok z čítania), niektorí považujú časti textu za nudné alebo elitárske a štýl písania sa nemusí páčiť všetkým čitateľom.

(na základe 10 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Public Philosophy

Obsah knihy:

Kniha Verejná filozofia, ktorá sa začala písať v roku 1938 a bola dokončená až v roku 1955, je rovnako pohľadom do súkromnej filozofie najvýznamnejšieho amerického novinára dvadsiateho storočia ako do filozofie verejnej.

Základom Lippmannovho úsilia je tvrdenie, že v našej spoločnosti panuje hlboký neporiadok, ktorý nepochádza z machinácií našich nepriateľov a protivníkov ľudského bytia, ale z nášho vnútra. Zároveň poskytuje osobitný druh odkazu liberalizmu v jeho najširšom zmysle - ako koreňového prístupu k ľudskej existencii, ktorý mohol poskytnúť zdvorilosť a ústretovosť voči incivilite a extrémizmu a ktorý jedinečne obstál proti totalitným kontrarevolúciám od jakobizmu až po leninizmus.

Toto dielo je majstrovskou obhajobou verejnej filozofie ako ústavnej tradície a ako také ho možno bez problémov čítať aj dnes. Paul Roazen, ktorý sa dlho stotožňoval s analýzou Lippmannovho diela, poukazuje na to, že bez ohľadu na to, ako zákerne Lippmann rozpitvával demokraciu a populistickú vieru v múdrosť ľudu, stále sa snažil študovať svet, aby ho pomohol riadiť. Jeho neustály tok publicistiky mal výchovný zámer zvyšovať úroveň vedomostí verejnosti.

Jeho racionalistické presvedčenie, že jasnú mienku o veciach verejných možno účinne sprostredkovať ľuďom, nie je nikde zjavnejšie ako vo Verejnej filozofii. V tomto zmysle je to argument pre demokratický ideál, že ľudí možno zmobilizovať na obranu verejného záujmu.