Dobrá spoločnosť

Recenzie čitateľov

Kniha Waltera Lippmanna „Dobrá spoločnosť“ ponúka hlbokú analýzu liberalizmu, v ktorej sa mieša historická perspektíva so súčasným významom. Čitatelia ju považujú za intelektuálne podnetnú, aj keď náročnú na orientáciu kvôli jej zložitým argumentom. Oslovuje tak pravicovo, ako aj ľavicovo orientované publikum, pretože poskytuje poznatky o kolektivizme a dôležitosti vyváženého prístupu k sociálnej spravodlivosti a ekonomickej efektívnosti.

Kniha je veľmi prenikavá a podnetná, poskytuje dôkladnú analýzu liberalizmu a zároveň oslovuje čitateľov naprieč politickým spektrom. Premyslene sa zaoberá zložitými témami, ako je kolektivizmus a efektívnosť trhu. Mnohí čitatelia ocenili historický kontext a význam pre modernú spoločnosť. Ide o dôsledné skúmanie, ktoré spochybňuje existujúce politické ideológie a nabáda k otvorenému mysleniu.

Kniha môže byť náročná na čítanie pre tých, ktorí nemajú vzdelanie v oblasti politickej filozofie alebo ekonómie. Niektoré časti sú zložité a nemusia nájsť odozvu u všetkých čitateľov, najmä u tých, ktorí majú silné politické predsudky. Okrem toho štvrtá časť môže súčasnému publiku pripadať menej originálna, čo by mohlo znížiť celkový účinok knihy.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Good Society

Obsah knihy:

Dobrá spoločnosť je rozhodujúcim textom v dejinách liberalizmu. Spočiatku išlo o sériu článkov uverejňovaných v rôznych Lippmannových obľúbených časopisoch, ale ako sa celok vyvíjal, stal sa frontálnym útokom proti totalitným tendenciám v americkej spoločnosti. Lippmann si vzal na mušku tých, ktorí sa snažili zlepšiť údel ľudstva tým, že rušili prácu svojich predchodcov a podkopávali hnutia, v ktorých ľudia bojujú za slobodu. Táto kniha je silnou obžalobou reformných programov, ktoré sú v rozpore s liberálnou tradíciou, a je kritická voči tým, ktorí od ľudí žiadajú, aby si vybrali medzi bezpečnosťou a slobodou.

Dobrá spoločnosť sa prirodzene delí na dva segmenty. V prvom Lippmann poukazuje na chyby a bežné omyly viery vo vládu ako riešenie všetkých problémov. Hovorí, že "od ľavice po pravicu, od komunistov po konzervatívcov. Všetci veria tej istej základnej doktríne. Všetky filozofie idú do boja a spievajú tú istú melódiu s trochu inými slovami." V druhej časti knihy Lippmann ponúka dôvody, prečo liberalizmus stratil zo zreteľa svoj cieľ, a navrhuje prvé princípy, na ktorých môže opäť prekvitať.

Lippmann tvrdí, že obroda liberalizmu je nevyhnutná, pretože vzhľadom na to, o aký ekonomický svet ľudstvo usiluje, nemôže fungovať žiadny iný systém vlády. Knihu Dobrá spoločnosť nenapísal preto, aby sa zapáčil prívržencom akejkoľvek politickej ideológie. Lippmann spochybňuje všetky filozofie vlády, a predsa dokáže predložiť pozitívny program. Zmätení liberáli aj konzervatívci nájdu v tomto diele úspešnú snahu o syntézu teórie liberalizmu s praxou silnej demokracie. Gary Dean Best poskytol čitateľovi dvadsiateho prvého storočia jasný kontext na interpretáciu Lippmannovej obhajoby klasického liberalizmu.

Dobrá spoločnosť je jedenástou knihou zo série kníh Waltera Lippmanna, ktoré vydavateľstvo Transaction znovu vydáva s novými úvodmi a v brožovanom formáte. Podobne ako v prípade ďalších významných osobností dvadsiateho storočia, ako sú Thorstein Veblen, Peter Drucker, Margaret Meadová a Richard Hoggart, ide o klasické knihy so súčasným pohľadom.