Veda o veľkom džiháde: Eseje z principiálnej psychológie

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 6 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Science of the Greater Jihad: Essays in Principial Psychology

Obsah knihy:

Duchovný život musí samozrejme zohľadňovať psychológiu; ak chceme konať dobro a poznať pravdu, musíme pochopiť, čo v nás tento zámer podporuje a čo mu stojí v ceste. Po Jungovej psychológii, humanistickej psychológii, transpersonálnej psychológii a integrálnej psychológii Kena Wilbera sa však čitateľ môže pýtať, čo ešte treba povedať vo vzťahu k psychológii a duchovnej ceste. Podľa autora zostáva predstaviť psychológiu zakorenenú v tradičnej metafyzike, ktorú nazval "principiálna psychológia". Táto psychológia nie je v podstate nová, jej prvky možno nájsť v každej tradičnej ceste, ale len zriedkakedy bola takto jednoznačne definovaná. Principiálna psychológia má určité príbuzné črty s transpersonálnou psychológiou a tiež s integrálnou psychológiou; všetky tri zdôrazňujú dosiahnutie sebatranscendencie. Rozdiel je v tom, že Transpersonálna a Integrálna psychológia čerpajú rôzne prvky z tradícií viery, zatiaľ čo Principiálna psychológia vyžaduje, aby sme jednu z nich skutočne nasledovali.

Principiálna psychológia vychádza z predpokladu, že rôzne "schopnosti" psychiky, ktoré skúmali scholastickí psychológovia - myslenie, cítenie, vôľa, pamäť, predstavivosť -, ako aj rôzne "archetypy", ktoré objavil Jung, ale úplne im neporozumel, a ktoré sa dajú určitým spôsobom stotožniť s úrovňami ľudskej psychospirituálnej štruktúry v sufijskom učení - sú psychickými odrazmi nadčasových duchovných alebo metafyzických princípov, ktoré existujú vo svete úplne mimo psychickej dimenzie. Z hľadiska ľudského mikrokozmu sú tieto princípy krosnami, na ktorých je utkaná psychika a tiež telo; z hľadiska makrokozmu sú to večné vzory, ktoré sú základom a usmerňujú väčší vesmír, ktorého sme súčasťou. Z hľadiska tejto vedy možno celé spektrum duševných chorôb a psychologických "komplexov" vnímať ako založené na rôznych nesprávnych alebo prevrátených vzťahoch medzi schopnosťami psychiky - nerovnováhami, ktoré vznikajú v dôsledku nesprávneho vnímania a zahalenia archetypálnych Princípov tyranským a klamlivým egom a ďalej ich posilňujú.

Principiálna psychológia nepovažuje za cieľ ľudského vývoja len vyliečenie duševnej choroby alebo vyrovnané prispôsobenie sa spoločenským normám, ale dosiahnutie stavu "ideálnej normality" založenej na úplnom prispôsobení psychiky princípom, z ktorých vychádza - inými slovami, na "spáse duše". Tak ako je duševné zdravie neoddeliteľné od morálneho rozvoja, tak je sebapoznanie nemožné bez sebatranscendencie.