Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.
In the Dim Void: Samuel Beckett's Late Trilogy: Company, Ill Seen Ill Said and Worstward Ho
V TMAVEJ PRÁZDNOTE: SAMUEL BECKETT.
Táto kniha sa zaoberá trilógiou krátkych textov Samuela Becketta z rokov 1980 - 1983 Company, Ill Seen Ill Said a Wortstward Ho, inak známou ako Company alebo Nohow Trilogy. Ide o hutné, komplexné, aluzívne, vysoko lyrické a emocionálne diela, ktoré obsahujú mnohé z Beckettových kľúčových filozofií a prístupov k písaniu.
Obsahuje fotografie Becketta a jeho hier a bibliografiu.
ÚRYVOK Z PRVEJ KAPITOLY.
Emocionálnym jadrom Spoločnosti je nostalgická túžba, ktorá sa prejavuje v tých vinetách alebo spomienkach, ktoré podľa niektorých korešpondujú s Beckettovým vlastným životom, takže Spoločnosť má v Beckettovom kánone najbližšie k autobiografii. Iste, mnohé úseky v Company majú závan autobiografie, ale sú to spomienky sprostredkované, upravené, formované, komprimované a transformované rôznymi hlasmi Samuela Becketta. V Company totiž nachádzame rozprávača, hlas, spomínajúce ja, v skutočnosti zložitú hierarchiu rôznych úrovní vedomia a sebauvedomenia. Niektoré pasáže sú Beckettovou najlyrickejšou, možno dodať, že najsebavedomejšou lyrikou, pretože sotva sa lyrizmus prejaví, už je zadupaný do zeme. Ornamentálne písanie Beckett nenávidí, a predsa dokáže byť v extatickom zmysle poetický ako ktorýkoľvek iný básnik. Tu je silná sekvencia zo Spoločnosti:
Svetlo tam bolo vtedy. Na tvojom chrbte v tme bolo vtedy svetlo. Bezslnečný bezoblačný jas. Za svitania sa vytratíš a vylezieš do svojho úkrytu na úbočí kopca. Zákutie v húštine. Na východe za morom slabý tvar vysokého pohoria. Podľa tvojho Longmana sedemdesiat míľ ďaleko. Tretí alebo štvrtýkrát v živote. Prvýkrát si im to povedal a vysmiali sa ti. Všetko, čo si videl, bola hrudka. Tak si ju teraz počul v srdci spolu s ostatnými. Domov za súmraku bez večere do postele. Ležíš v tme a opäť si v tom svetle. Napínaš sa z hniezda v rokline očami po vode, až ťa bolia. Zavrieš ich, kým počítaš do stovky. Potom ich otvoríš a znova napneš. Znova a znova. Až sa nakoniec objaví. Palestínska modrá na pozadí bledej oblohy. Ležíte v tme a ste späť v tom svetle. Zaspávate v tom bezoblačnom svetle bez slnka. Spi až do ranného svetla. (20)
Táto spomienková sekvencia je druhom extázy. Možno ide o každodennú extázu, ale ani Beckettovo prísne ovládanie jazyka a hyperrealistický pohľad na život nedokážu zakryť radosť z tejto pasáže. V Beckettovom umení je totiž radosť, hoci vždy, podobne ako v beletrii Thomasa Hardyho, veľmi krátka radosť, ktorú čoskoro udusia všelijaké iné starosti.
