V šialenej láske a vojne

Recenzie čitateľov

Básnická zbierka Joy Harjo „V šialenej láske a vojne“ je hlboko pôsobivá a skúma zložitosť ľudskej skúsenosti cez domorodú optiku. Zbierka rezonuje najmä u tých, ktorí poznajú tradície amerických Indiánov, a ponúka bohatú tapisériu kultúrnych a osobných skúseností. Zatiaľ čo niektorí čitatelia ocenia jej hĺbku, iným sa niektoré obrazy zdajú neprístupné a témy môžu pôsobiť ťaživo alebo depresívne.

Poézia je silná a hlboká, so schopnosťou hlboko rezonovať s čitateľmi na témy lásky, vojny a ľudskej skúsenosti. Harjova znalosť jazyka a živé obrazy vytvárajú nádherné skúmanie kultúrnych a osobných právd. Čitatelia často pri každom čítaní nachádzajú nové významy a dielo je uznávané pre zahrnutie politických, duchovných a emocionálnych prvkov.

Niektorí čitatelia majú pocit, že niektoré prvky poézie môžu byť neprístupné alebo ťažko pochopiteľné, čo vedie k vnímaniu diela ako depresívneho. Rozdelenie knihy na dve časti („Vo vojnách“ a „Šialená láska“) môže pôsobiť nelogicky, keďže témy sa prekrývajú. Okrem toho je poézia ako žáner veľmi subjektívna a nie každá báseň môže rezonovať s každým čitateľom.

(na základe 7 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

In Mad Love and War

Obsah knihy:

Posvätné a svetské básne kmeňa Creek.

Víťaz americkej knižnej ceny Pred Kolumbovou nadáciou (1990)

Víťaz Ceny Williama Carlosa Williamsa (1991)

2019 United States Poet Laureate

Joy Harjo je silným hlasom svojho kmeňa Creek (Muscogee) („ukradnutý národ v ukradnutej krajine“), iných utláčaných ľudí a seba samej. Jej básne, posvätné aj svetské, sú písané s vášňami hnevu, smútku a lásky, zároveň nežné aj zúrivé. Sú zakorenené v krajine, sú zjednotené s jeleňom a líškou, jastrabom a orlom, slnkom, mesiacom a vetrom a ročnými obdobiami - „jar/ bola chudá a hladná s nádejou na deti a obilie“. Sú tu nepriatelia, aj milenci; sú tu tanečníci duchovia, starí a noví predkovia, ktorí znovu vstávajú, „aby chodili v topánkach z ohňa.“.

Oheň a jeho následky sú vskutku stálym obrazom v horiacej knihe. Obloha je „zápalná“; „dym úsvitu“ mení nepriateľov na popol: „Som oheň, ktorý zožiera vietor.“ „Tvoj oheň spálil/ moje pery.“ „Zapaľujem oheň, ktorý sa plazí z mojej chrbtice/ k bohom uhlím z plameňa mojej sestry.“.

Duch tejto knihy však nie je strávený. Neobmedzuje ho šialená láska ani vojna a „je v ňom niečo väčšie než spomienka/ vyvlastneného ľudu“. Tým niečím väčším je napríklad revolúcia, sloboda, zrod.