Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Dunya Mikhail v knihe „V jej ženskom znamení“ reflektuje a dojemne skúma témy ako strata, identita a problémy, ktorým čelia ľudia žijúci vo vojnou zmietaných oblastiach. Kniha dáva do kontrastu bohatý historický odkaz Iraku so súčasnou deštrukciou a zachytáva otrasné skúsenosti jeho obyvateľov. Zdôrazňuje odolnosť a nádej, ktoré pretrvávajú napriek útlaku a apatii.
Výhody:Kniha je oceňovaná za vycibrenú meditáciu o strate a identite, v ktorej sa mieša historický kontext so súčasnou realitou. Obsahuje silné obrazy a motívy, ako sú vtáky a motýle, ktoré vyjadrujú zložité emócie. Písanie sa opisuje ako nežné, ale zároveň mororové, ktoré ponúka hlboký pohľad na boje ľudí bez hlasu a vysídlených. Považuje sa za povinné čítanie a majstrovské dielo, ktoré sa zaoberá nespravodlivosťou a zároveň si zachováva pocit nádeje.
Nevýhody:Niektorí čitatelia môžu považovať témy a obrazy za ťažké alebo znepokojujúce, keďže zbierka sa zaoberá krutou realitou vojny a vysídlenia. Poetický štýl by mohli niektorí vnímať ako náročný, čo by mohlo vytvoriť bariéru pre pochopenie pre tých, ktorí nie sú oboznámení s takýmito hlbokými emocionálnymi a kultúrnymi súvislosťami.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
In Her Feminine Sign
Obsah knihy:
Brilantné básnické skúmanie jazyka a rodu, miesta a času v zrkadle exilu.
Jadrom novej žiarivej básnickej zbierky Dunye Mikhailovej, jej štvrtej v angličtine, je arabská prípona ta-marbuta, „zviazaný kruh“, kruh s dvoma bodkami nad sebou, ktorý určuje ženské slovo alebo znak. Tento zviazaný kruh sa mení na mesiac, kameň, ktorý spája priateľstvo, spev vtákov nad ruinami, tri unesené ženy a hymnus na Nisabu, bohyňu písma. Časť „irackých haiku“ sa odvíja ako mihotavé preklady vyrytých sumerských symbolov na hlinených tabuľkách. Tieto tabuľky sa neskôr premenia na digitálne tabuľky, ktoré nosíme na Mars. V ďalšej básni Michail uvažuje nad sumerským slovom pre „slobodu“, Ama-ar-gi, „čo presakuje / z mŕtvych do našich snov.“.
V jej ženskom znamení nadväzuje na Mikhailovo zdrvujúce svedectvo o únosoch a vraždách jezídskych žien Daeš v Iraku s názvom Včelárka zo Sindžáru. Je to prvá kniha, ktorú napísala v arabčine aj angličtine, nie je preložená, ale „dvakrát napísaná“, ako sama hovorí: „Básnik je doma v oboch textoch, a predsa zostáva cudzincom. S klamlivou jednoduchosťou a znepokojujúcim humorom pripomínajúcim Wislawu Szymborszku a s lyrikou, ktorá je jej úplne vlastná, Mikhailová prechádza medzi detstvom v Bagdade a súčasným životom v Detroite, medzi Ground Zero a masovým hrobom, medzi hrou šachu a plameniakom, sledujúc nové kruhy svetla.
