Uzdravovanie v ranej cirkvi: Služba Cirkvi v oblasti uzdravovania a exorcizmu od prvého do piateho storočia

Recenzie čitateľov

Kniha je vedeckým skúmaním pretrvávania kresťanských liečiteľských praktík od apoštolského obdobia až po piate storočie, pričom poskytuje hlboký historický kontext a komplexné preskúmanie relevantných zdrojov. Zatiaľ čo niektorí čitatelia považujú vedeckú prácu za solídnu a poučnú, iní kritizujú autorovu zaujatosť spôsobenú jeho vlastnou perspektívou služby uzdravovania, ktorá skresľuje niektoré interpretácie uzdravovania v ranom kresťanstve.

⬤ Ponúka dobre preskúmaný, komplexný pohľad na kresťanské liečiteľské praktiky.
⬤ Poskytuje cenné poznatky a zaujímavé historické perspektívy.
⬤ Pútavý pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o tému uzdravovania v ranej cirkvi.

⬤ Obsahuje viditeľnú zaujatosť spôsobenú osobným služobným pozadím autora, ktorá ovplyvňuje výklad.
⬤ Kritika autorovho pohľadu na úlohu uzdravovania v evanjelizácii a prijatie utrpenia.
⬤ Niektorí čitatelia majú pocit, že autorova optika obmedzuje širší význam historických praktík uzdravovania.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Healing in the Early Church: The Church's Ministry of Healing and Exorcism from the First to the Fifth Century

Obsah knihy:

Táto monografia predstavuje doteraz najkomplexnejší výskum liečiteľskej činnosti ranej Cirkvi. Na rozdiel od prvých skeptikov, ako bol B.

B. Warfield, je autor presvedčený, že v storočiach, ktoré nasledovali po apoštoloch, existovala živá služba uzdravovania, hoci trochu kolísala a menila svoj spôsob. Exorcizmus je výrazne doložený v celom období.

Otcovia pred Nicejou uznávali jeho veľkú apologetickú hodnotu ako dramatickú demonštráciu nadradenosti Ježiša Krista nad pohanskými bohmi.

Zdá sa, že záujem o zázraky uzdravovania ako také bol charakteristický najmä pre menej vzdelaných členov Cirkvi a pre tých, ktorí boli cudne oddaní Kristovej veci. Medzi týmito skupinami sa vyskytovali dary uzdravovania, ktoré sa v polovici tretieho storočia stali zriedkavými, ale neskôr boli opäť dobre doložené v mníšskych kruhoch.

V prednikánskom období bolo pomazanie olejom (v mene Krista) jednoznačne spôsobom uzdravovania a hoci sa spomína pomerne zriedkavo, mohlo byť rozšírené ako súčasť pravidelnej služby miestneho duchovenstva chorým. Uskutočňovalo sa aj uzdravenie pri krste, fyzické aj duchovné. V pokoncilovej cirkvi sa významným miestom uzdravovania stali svätyne mučeníkov.

Úctu k tomuto kultu mohli cirkevní otcovia podporovať ako prijateľnú alternatívu k magickým praktikám. Dôkazy však naznačujú, že k synkretizmu skutočne dochádzalo a relikvie mučeníkov mohli vzbudzovať takmer magickú úctu. Väčšina otcov mala pozitívny vzťah k lekárskej profesii, považovali ju za cestu Božieho pôsobenia a koncom štvrtého storočia jeden z nich bol priekopníkom nemocníc, ktoré sa potom rozšírili po celom východnom Stredomorí.

V prílohe k svojmu dielu autor uvádza deväť ukazovateľov z liečiteľskej činnosti ranej Cirkvi a vlastných skúseností, ktoré majú pomôcť tým, ktorí sa dnes venujú službe uzdravovania.