We Shall Be No More: Suicide and Self-Government in the Newly United States
Samovražda je typicky individuálny čin, ktorý má však nečakane široké spoločenské dôsledky. Hoci sa dnes považuje za súkromný jav, v neistých časoch po americkej revolúcii sa tento osobný čin mnohým zdal byť verejnou hrozbou, ktorá v sebe skrýva nemenej ako osud rodiacej sa republiky.
Chlípni spisovatelia a horliví novinári vysielali obrazy mladého národa, ktorý sa rýchlo ničí. Rodičia, lekári, ministri a sudcovia diskutovali o význame sebadeštrukcie a o tom, či sa jej dá (alebo by sa malo) zabrániť. Väzni a súdni úradníci sa ponáhľali prekaziť odsúdeným väzňom, ktorí si z prestieradiel vyrábali halapartne, zatiaľ čo abolicionisti využívali samovraždy otrokov ako svedectvo o spustošení tejto zvláštnej inštitúcie i o ľudskosti jej obetí. Tieto záujmové skupiny, ktoré sa snažili vytvoriť životaschopné politické spoločenstvo z mimoriadneho národného zmätku, sa odvolávali na samovraždy ako na prostriedok, ako čeliť najzávažnejším otázkam, ktorým čelili novo zjednotené štáty: Aká je vhodná rovnováha medzi slobodou jednotlivca a spoločenským poriadkom? Kto je vlastníkom seba samého? A ako ďaleko by mala siahať kontrola štátu (alebo cirkvi, alebo manžela, alebo pána) nad jednotlivcom?
Richard Bell prostredníctvom pútavej prózy a množstva sugestívnych primárnych zdrojov odhaľuje spôsoby, akými bolo sebadeštrukcia v ranej Amerike vnímaná ako transgresívna výzva voči stelesnenej autorite, ako predzvesť nebezpečenstva i možností. Jeho jedinečná štúdia o samovraždách v období medzi revolúciou a rekonštrukciou odhaľuje, čo bolo v stávke - osobne a politicky - v prvých desaťročiach života národa.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)