Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 9 hlasoch.
Pôvodný názov:
Strike from the Sea: The Development and Deployment of Strategic Cruise Missiles Since 1934
Obsah knihy:
Riadená strela - označovaná aj ako strela s plochou dráhou letu - je široko používaná taktická a strategická zbraň, ktorá je schopná zasiahnuť pozemné alebo lodné ciele konvenčnými alebo jadrovými hlavicami. Pred vývojom balistických rakiet na útok na domovinu nepriateľa mali USA a Sovietsky zväz vo svojom strategickom arzenáli pozemné riadené strely na dodávku jadrových hlavíc. Následne americké a sovietske námorníctvo, ako aj iné flotily vyvinuli taktické protilodné a protiponorkové riadené strely.
Veľká časť tejto knihy sa zaoberá programom rakiet Regulus amerického námorníctva - prvou ponorkovou zbraňou na svete na útok na nepriateľskú vlasť s jadrovou hlavicou - a podobným úsilím sovietskeho námorníctva v oblasti riadených striel. Pred Regulusom malo niekoľko svetových ponoriek palubné delá, ktoré sa používali na útoky na pobrežné ciele; Briti totiž postavili triedu "ponorkových monitorov" s veľkokalibrovými delami na útoky na pobrežné ciele. Po Reguluse boli na more v ponorkách vyslané modernejšie strely s plochou dráhou letu a balistické rakety, ktoré útočili na nepriateľské mestá a vojensko-priemyselné zariadenia. V tejto knihe sa skúmajú aj niektoré americké a sovietske/ruské strely s plochou dráhou letu s jadrovou výzbrojou v kontexte ich konkurencie s námornými raketami z hľadiska ich úloh a zdrojov. Niekedy sa uvažovalo aj o tom, že technológiu rakiet jednej služby využije iná služba. Rýchly a úspešný vývoj balistickej strely Polaris odpaľovanej z ponorky (SLBM) americkým námorníctvom a rozpočtové obmedzenia spôsobili zrušenie moderných riadených striel odpaľovaných z ponorky - Regulus II, ako aj nadväzujúcich striel Rigel a Triton. Ponorky vyzbrojené raketami Regulus I pokračovali v hliadkovaní v severnom Pacifiku až do polovice roku 1964, keď ich v "odstrašujúcej" úlohe nahradili ponorky s raketami Polaris.
Sovietske námorníctvo pokračovalo vo vývoji a nasadzovaní protilodných striel s plochou dráhou letu, ktoré si zachovali určité možnosti útoku na pevninu. Po vyradení Regulusu z výzbroje v roku 1964 vývoj strategických riadených striel v americkom námorníctve zaznamenal útlm. V 70. rokoch 20. storočia sa vývoj pozemných riadených striel amerického námorníctva obnovil s raketou Tomahawk, ktorá bola pôvodne navrhnutá ako "divadelná" pozemná útočná zbraň s jadrovou hlavicou. Dôležité je, že Tomahawk bol od začiatku programu navrhnutý na vypúšťanie zo štandardných 21-palcových (533 mm) torpédometov pre ponorky. Hoci bol Tomahawk vyvinutý špeciálne na námorné použitie z hladinových lodí a ponoriek, následne bola vyvinutá pozemná verzia ako divadelná jadrová zbraň s názvom Gryphon pre americké letectvo ako protiváha sovietskym divadelným jadrovým zbraniam vo východnej Európe. (Tomahawk bol vhodný aj na odpaľovanie z lietadiel, hoci ani americké letectvo, ani námorníctvo túto koncepciu neprijali. ) Následné varianty Tomahawku s konvenčnými hlavicami boli vyvinuté pre úlohu pozemných útočných a protilodných rakiet. Námorné strely Tomahawk s konvenčnými hlavicami - odpaľované z hladinových lodí a ponoriek - sa vo veľkej miere a veľmi účinne používali vo vojne v Perzskom zálive (1991) a v niekoľkých nasledujúcich konfliktoch a krízach. Programy sovietskeho námorníctva v oblasti riadených striel majú podobnú vývojovú históriu a v rámci tohto úsilia vzniklo niekoľko pozemných útočných zbraní.
