Pôvodný názov:
Ubu Saved from Drowning
Obsah knihy:
Dnes už málo spomínané robotnícke povstania v Portugalsku a Španielsku na konci Salazarovej a Francovej diktatúry boli v polovici 70. rokov na krátky okamih v centre svetovej politiky.
Uskutočnili sa uprostred krízy svetovej akumulácie v rokoch 1973 - 1975, keď kapitalizmus "prechádzal" z éry veľkých tovární a montážnych liniek do éry "globalizácie", deindustrializácie, outsourcingu, znižovania počtu zamestnancov a "just in time", teda do éry, v ktorej žijeme dnes. Uskutočnili sa v období, ktoré zahŕňalo najhlbší (doteraz) hospodársky pokles od konca druhej svetovej vojny, ropnú krízu, postup "eurokomunizmu", porážku USA v Indočíne, triumf "národnooslobodzovacích frontov" v bývalých portugalských kolóniách Angola, Mozambik a Ginea-Bissau a krízu v Africkom rohu. Zdalo sa, že svetový kapitalizmus s centrom v Spojených štátoch sa všade podieľa na hasení požiarov, ale povstania na Pyrenejskom polostrove boli medzi týmito súbežnými krízami jedinečné tým, že sa sústreďovali na robotnícku triedu a najmä v prípade Portugalska priamo nastoľovali otázku štátu a demaskovali nároky rôznych frakcií "pokrokových" štátnych byrokratov.
Boli to skutočne najradikálnejšie momenty (prevažne etatistického) "červeného zázraku", ktorý na krátky čas zdanlivo postavil svetový kapitalizmus do defenzívy. Koncom sedemdesiatych rokov sa kapitalizmus vrátil do ofenzívy a éra Thatcherovej a Reagana zahájila ústup, ktorý zmietol ľavicový etatizmus až po samotný Sovietsky zväz. Končilo sa storočie "pokrokového" štátneho byrokrata, ktorý vstúpil do medzinárodného robotníckeho hnutia v nemeckej SPD a jej Gótskom programe z roku 1875 a ktorý sa 100 rokov zdal v "socialistickom" a "komunistickom" prestrojení predstavovať niečo "nad kapitalizmom".
Udalosti od roku 1975 ukázali, že "pokrokový štátny byrokrat" všade, od Anglicka po Čínu, predstavoval skôr niečo pred kapitalizmom, čo uvrhlo starú etatistickú "ľavicu" do terminálnej krízy. Táto kniha analyzuje posledné dve západné robotnícke revolty tesne pred týmto zlomom a ukazuje, ako už naznačovali novú éru, hoci sotva bezprostredne revolučnú, ako sa zdalo, že ju predznamenávajú. Teraz, keď sa etatistická ilúzia o revolučnom robotníckom hnutí definitívne rozplynula, ponúkajú portugalské a španielske robotnícke revolty zo 70.
rokov 20. storočia jedno z kritérií, podľa ktorého možno posudzovať súčasné a budúce boje.
