Tudorovci: Dejiny Anglicka od Henricha VIII. po Alžbetu I.

Recenzie čitateľov

Kniha Petra Ackroyda o Tudorovcoch je všeobecne dobre prijímaná pre pútavú prózu, podrobný výskum vlády Henricha VIII., Alžbety I. a ich súčasníkov. Je uznávaná pre svoju prístupnosť tak pre bežných čitateľov, ako aj pre informovanejších nadšencov histórie. Niektorí čitatelia ju však považovali za príliš zameranú na náboženský konflikt, čo ovplyvnilo celkovú vyváženosť historického spravodajstva.

⬤ Pútavá a dobre napísaná próza, ktorá sprístupňuje históriu.
⬤ Bohatá na podrobnosti o tudorovskej monarchii a jej významných historických súvislostiach.
⬤ Ponúka pohľad na vtedajšie náboženské otrasy.
⬤ Môže stáť samostatne ako komplexná historická kniha.
⬤ Vhodná pre amatérskych historikov aj vzdelaných čitateľov.

⬤ Niektorí recenzenti poznamenali, že zameranie na náboženské otázky sa môže stať únavným.
⬤ Vnímaná zaujatosť voči katolicizmu znižuje neutralitu textu.
⬤ Niektoré kľúčové postavy a udalosti, ako napríklad lady Jane Greyová a Mária, kráľovná škótska, nie sú preskúmané do hĺbky.
⬤ Poukázalo sa na niekoľko faktografických nepresností, napríklad nesprávne mená.
⬤ Predchádzajúci čitatelia môžu nájsť prvky, ktoré sa opakujú, ak sú dobre oboznámení s tudorovským obdobím.

(na základe 300 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Tudors: The History of England from Henry VIII to Elizabeth I

Obsah knihy:

Peter Ackroyd, jeden z najuznávanejších britských spisovateľov, v tejto monumentálnej knihe zo série Dejiny Anglicka oživuje obdobie Tudorovcov. Tudorovci sú príbehom o neúnavnej honbe Henricha VIII.

za dokonalou manželkou i dokonalým dedičom o tom, ako krátka vláda dospievajúceho kráľa Eduarda VI. ustúpila násilnému znovuzavedeniu katolicizmu a zápachu ohňov za vlády "Krvavej Márie". "Rozpráva aj o dlhej vláde Alžbety I., ktorá, hoci bola poznačená občianskymi spormi, sprisahaniami proti nej a dokonca inváznymi silami, nakoniec priniesla stabilitu.

Predovšetkým je to však príbeh anglickej reformácie a vzniku anglikánskej cirkvi. Na začiatku šestnásteho storočia bolo Anglicko ešte do značnej miery feudálne a hľadalo smerovanie v Ríme, na jeho konci to bola krajina, kde dobrá správa vecí verejných bola povinnosťou štátu, nie cirkvi, a kde muži a ženy začali hľadať odpovede skôr sami u seba než u tých, ktorí im vládli.