The Tragedy of the Republic
Kľúčová osobnosť európskej politickej filozofie sa v tejto náročnej eseji, ktorá bola prvýkrát prednesená ako prednáška na Parížskom inštitúte politických štúdií, pýta na niekoľko našich súčasných kríz prostredníctvom čítania Shakespearových hier Coriolanus a Július Cézar.
Dnes si volíme - alebo si myslíme, že si volíme - svojich vodcov predovšetkým preto, aby hájili naše záujmy, aby nás „zastupovali“. Ako však Shakespearovo skúmanie motivácií Coriolana, Bruta a Cassia názorne ukazuje, antickým základom republiky nie je reprezentácia, ale hrdosť na vládnutie pre spoločné dobro. To so sebou prináša výber tých, ktorí sú najschopnejší nielen hovoriť v mene voličov, ale aj vládnuť - niekoľkých cnostných.
Pre občanov moderných republík je však prvoradá sloboda, sloboda bez príkazov a poslušnosti. Výsledkom je, že verejná činnosť ochabuje, schopnosť vládnuť sa vytráca, napodobňovanie upadá, ľudia pracujú v protiklade a výber zástupcov stráca zmysel. Keď sa otvoria volebné miestnosti a občania majú rozhodnúť, „kto bude mať tú česť nekonať,“ hovorí Manent:
„... súperenie môže byť živé a vášne búrlivé, ale muži a ženy, ktorí sa boja vládnuť, vyzerajú všetci rovnako. V Európe rovnako ako v Spojených štátoch sa paralýza a stagnácia uchyľujú a zapúšťajú korene, a to za horlivej pomoci občanov, ktorí sa dožadujú činov a úspešne protestujú pri prvom náznaku. Kde by sme dnes mohli nájsť politickú akciu, ktorá iniciuje a rozkazuje? Shakespearovo divadlo nám sprístupňuje ducha a motívy republikánskej vlády, ktoré sú viditeľné najmä vtedy, keď nie sú zahalené alebo skreslené obrovským umením reprezentácie.“
Politický filozof z Notre Dame Patrick J. Deneen v poučnom predslove zasadzuje Manentovu esej do amerického kontextu a ďalej objasňuje paradoxy republiky.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)