The Tumble of Reason: Alice Munro's Discourse of Absence
Veľká časť kritických prác o beletrii Alice Munroovej skúmala a zdôrazňovala jej "realizmus". Jej príbehy sa však často točia okolo toho, čo bolo vynechané; sú plné neodoslaných (nedokončených) listov, vecí, ktoré ľudia chceli, ale nepovedali alebo nepovedali. Ajay Heble sa vo svojej štúdii zameriava na Munroovej zapojenie do "diskurzu neprítomnosti" a naznačuje, že naše porozumenie týmto textom často závisí nielen od toho, čo sa vo fikcii deje, ale aj od toho, čo sa mohlo stať.
Munroove príbehy neudeľujú svoj význam len tým, že odkazujú na vonkajšiu realitu, ale aj tým, že čitateľa obdarúvajú podnetným bohatstvom možností, ktoré pochádzajú z toho, čo by sme mohli nazvať potenciálnou alebo neprítomnou rovinou významu. Je pre ne charakteristické, že vyjadrujú neriešiteľné napätie medzi variantmi týchto polôh: medzi jej vymedzovaním povrchovej reality - sveta "tam vonku", ktorý máme uznať za skutočný a pravdivý - na jednej strane a jej zapojením do diskurzu neprítomnosti, ktorý spochybňuje samotné konvencie, v rámci ktorých jej fikcia funguje, na strane druhej.
Vychádzajúc zo štrukturalistických a postštrukturalistických teórií jazyka a jeho vzťahu k významu, poznaniu a systémom moci, ako aj z teórií postmodernej fikcie, Heble ponúka dôkladné čítanie Munroových poviedok a teoretický rámec na čítanie významov v neprítomnosti. Jeho kniha rozširuje nedávnu revizionistickú analýzu a predstavuje cenný a originálny príspevok ku kritike o Munrovi.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)