The Structure of Days Out: S rozprávačmi, lovcami a ich potomkami v komunite pôvodných obyvateľov Aljašky, 1973-1981

Pôvodný názov:

The Structure of Days Out: With storytellers, hunters and their descendants in a Native Alaskan Community, 1973-1981

Obsah knihy:

Tom Lowenstein učil angličtinu v Londýne a na Northwestern University v rokoch 1965 až 1974. Do Tikigaqa odišiel prvýkrát v roku 1973 a v rokoch 1975 až 1980 sa tam vrátil, aby pracoval s Asatchaqom a ďalšími staršími. V 80. rokoch 20. storočia študoval sanskrit na Washingtonskej univerzite a teraz žije v Londýne. Na čiastočný úväzok pracuje online ako lektor angličtiny a naďalej píše poéziu.

Táto kniha, ktorá vznikala niekoľko rokov, ponúka opis práce v Tikigaqe v 20. storočí, pričom sa zameriava na otázky kultúrnych zmien a život starých i mladých pôvodných obyvateľov Ameriky. Je štvrtou zo série kníh o tejto časti Aljašky po knihách The Things that were Said of Them (University of California Press 1992), Ancient Land: Sacred Whale (Bloomsbury 1993) a Ultimate Americans (University of Alaska Press 2008).

"On vie, že viem, že sa volá Tulugaq, ale aj tak volám tohto mocného človeka Šarva, ktorý ma navštevuje v tieto neskoré jarné večery. Špecialista na kung-fu manévre reprodukované z filmov o Bruceovi Leem, malé hodiny, vizionárske rozhovory, Sharva pri prechode dedinou nedá dievčatám spať a niektorým v hrôze, keď svoj stroj pristaví na okraj mojej búračky a otvorí plynovú rukoväť v nárečí. Potom v povýstrele vykročí cez sneh, moje vonkajšie dvere zastonajú a jeho rukavica udrie do nadpražia.

Pomaly začínam chápať dôvody jeho návštev. Opitý nočným denným svetlom hľadá Sharva tieň a môj dom je plný tieňa. A zatiaľ čo jeho cesta cez Tikigaq je žobrácka a vznešená, to, čo mu ponúkam, je rezerva banality, v ktorej sa môže zotaviť zo sériovej intenzity. Na znak tohto nudného okraja svojej činnosti mi Sharva prináša kuriozity, pretože vie, že mu dám večeru. Jeho strava je výstredná. Zrieka sa pravého mäsa - veľrýb, tuleňov, karibu, mrožov, rýb a divého vtáctva -, ktoré živí dedinu, jedáva len tuniaka, hovädzinu a sardinky. Preto za ne a krekry vyťahuje zo zipsu svojho snehového obleku kúsky nefritu z rieky Kobuk a whisky z Anchorage. A zatiaľ čo ja ich skrývam - skôr proti vedeckému skúmaniu než konzumácii -, on sa napcháva krekrami, popíja instantnú kávu, zapáli si Marlborku, vydychuje cez harmoniku a rozbije sa mi na kozube.".