Obsah knihy:
V knihe Štvrté storočie Douarda Glissanta, ako poznamenal Village Voice, „sa naplno prejavuje jeho komplexný projekt: literárny exorcizmus zjazvenej psychiky a minulosti Martiniku, dlhotrvajúci výkrik proti ‚čiernej diere času a zabudnutia‘.“ Glissant, „jedna z najvýznamnejších postáv karibskej literatúry“ ( Washington Post ), pokračuje v tomto projekte v Chate dozorcu, pričom v príbehu jednej ženy vyčaruje storočia zauzlené neznámou krvou, utrpením bez hlasu a smrťou bez ozveny.
Román, ktorý sa začína narodením Mycey v roku 1928, poslednej z prelínajúcich sa rodov predstavených v Štvrtom storočí, a končí jej prepustením z ústavu v roku 1978, sa pohybuje tam a späť v rámci, ktorý prelína príbeh Myceinej rodiny s dedičstvom Martiniku ako ostrova, ktorého história a pôvodné obyvateľstvo boli takmer vymazané. Od počiatkov Myceinej rodiny v príbehu dvoch pokrvných bratov, ktorí sa obaja volali Odono, až po jej koniec s osudom jej dvoch synov, román vystihuje osud ostrova v osude jednej Martiničanky.
Mycea, ktorej minulosť je nenávratná a budúcnosť pochybná, sa vydáva na cestu dovnútra a vo svojom spojení s martinickou krajinou a morským dnom posiatym utopenými otrokmi nachádza skutočnosť a možnosť, ktorá nie je kolonizovaná cudzou históriou.
