The Machinic Unconscious: Essays in Schizoanalysis

Recenzie čitateľov

Kniha je chválená pre svoju fyzickú kvalitu a obsah s jasnými schémami a čitateľným textom, ale upozorňuje sa na jej náročnú teóriu, ktorá si môže vyžadovať ďalšie zdroje na pochopenie.

Veľmi dobrý fyzický stav, veľké a čitateľné písmo, prehľadné diagramy, dobre spracované poznámky pod čiarou a významný teoretický pohľad na Nevedomie.

Obsah môže byť náročný na pochopenie, čo si u mnohých čitateľov vyžaduje slovník alebo tezaurus.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Raná práca, ktorá položila základy pre vytvorenie "polemického" rozmeru psychoanalýzy.

Určite máme nevedomie, ktoré si zaslúžime, nevedomie pre odborníkov, pripravené pre inštitucionalizovaný diskurz. Ja by som ho skôr vnímal ako niečo, čo sa okolo nás ovíja v každodenných predmetoch, niečo, čo je spojené s každodennými problémami, s vonkajším svetom. Bolo by to samotné možné, otvorené sociu, kozmu... -z knihy The Machinic Unconscious: Essays in Schizoanalysis.

F lix Guattari vo svojom zásadnom samostatnom diele Strojové nevedomie (pôvodne publikovanom vo francúzštine v roku 1979) položil základy všeobecnej pragmatiky schopnej vzdorovať semiotickému zotročeniu subjektivity. Guattari dospel k záveru, že psychoanalytická teória sa stala neoddeliteľnou súčasťou represívneho, kapitalistického spoločenského poriadku, a preto tu načrtáva schizoanalytickú teóriu, ktorá má zrušiť jej kapitalistickú štruktúru a postaviť disciplínu späť na nohy. Kombináciou teoretického výskumu z tak odlišných oblastí, ako sú kybernetika, semiotika, etnológia a etológia, Guattari znovu zavádza do psychoanalýzy "polemický" rozmer, zároveň transhumánny, transsexuálny a transkosmický, ktorý vyzdvihuje sociálny a politický - "strojový" - potenciál nevedomia. Na ilustráciu svojej teórie sa Guattari obracia k literatúre a analyzuje rôzne spôsoby subjektivizácie a semiotizácie, ktoré pôsobia v Proustovom románe Hľadanie strateného času, pričom skúma román, akoby podnikal vedecký výskum v štýle Freuda alebo Newtona. Obsadzujúc Proustove postavy ako abstraktné ("hyperdeteritorializované") mentálne objekty, Guattari mapuje oddelenie medzi literatúrou a vedou, pričom popri tom rozpracúva také významné Deleuzove-Guattariho pojmy ako "tvárnosť" a "refrén", ktoré budú rozobrané v ich neskoršom diele Tisíc rovín: Kapitalizmus a schizofrénia.

Kniha The Machinic Unconscious, ktorá nikdy predtým nevyšla v slovenčine, bola príliš dlho chýbajúcou kapitolou Deleuzovho a Guattariho projektu Anti-Oidipus: najdôležitejšieho politického rozšírenia mája 1968 a jedného z najdôležitejších filozofických príspevkov dvadsiateho storočia.