Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 8 hlasoch.
The Anti-Oedipus Papers
Poznámky a záznamy v denníku dokumentujú spoluprácu Guattariho a Deleuza na ich knihe Anti-Oidipus z roku 1972.
„Nevedomie nie je divadlo, ale továreň,“ napísali Gilles Deleuze a F lix Guattari v knihe Anti-Oidipus (1972), čím podnietili jedno z najodvážnejších intelektuálnych dobrodružstiev posledného polstoročia. Známy filozof a aktivista-psychiater spoločne aktualizovali psychoanalýzu aj marxizmus vo svetle radikálnejšej a „konštruktivistickejšej“ vízie kapitalizmu: „Kapitalizmus je vonkajšou hranicou všetkých spoločností, pretože sám nemá vonkajšiu hranicu. Funguje dobre, pokiaľ sa neustále rozkladá.“ Málokto vtedy veril, ako napísali v často citovanej úvodnej vete knihy Rhizome, že ‚Anti-Oidipa sme napísali my dvaja spoločne‘. Dodali: „Keďže každý z nás bol niekoľko, stala sa z toho poriadna tlačenica.“ Tieto poznámky, ktoré Guattari adresoval Deleuzovi pri príprave Anti-Oidipa a ktoré Deleuze opatril poznámkami, potvrdzujú ich tvrdenie a konečne vynášajú na povrch továreň za divadlom. Odhaľujú Guattariho ako vynaliezavého, vysoko analytického, matematicky zmýšľajúceho „konceptora“, pravdepodobne jednu z najplodnejších a najzáhadnejších postáv súčasnej filozofie a sociálno-politickej teórie.
Dokumenty Anti-Oidipus (1969-1973) dopĺňajú rozsiahle denníkové záznamy, v ktorých Guattari opisuje svoj búrlivý vzťah so svojím analytikom a učiteľom Jacquesom Lacanom, svoje obavy z vydania Anti-Oidipa a opisuje svoj osobný a profesionálny život ako súkromný analytik a spolu s Jeanom Ourym vedúci experimentálnej kliniky Laborde (vytvorenej v 50. rokoch).
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)