Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Ilya Somina o prípade Kelo v. City of New London poskytuje komplexný prieskum histórie a dôsledkov eminentnej domény. Podrobne opisuje, ako sa vyvíjala doložka o verejnom využívaní, dôsledky extenzívneho výkladu tejto doložky a spoločenské a politické reakcie na rozhodnutie vo veci Kelo. Napriek jej hĺbke a dôkladnosti niektorí čitatelia považujú úroveň podrobností za ohromujúcu a písanie je niekedy menej pútavé.
Výhody:⬤ Veľmi pútavé a dobre napísané, poskytuje jasné vysvetlenie prípadu Kelo a jeho dôsledkov.
⬤ Ponúka podrobný historický kontext týkajúci sa eminentného vlastníctva, čo zlepšuje pochopenie súčasných problémov.
⬤ Poskytuje vyvážený pohľad, kriticky sa zaoberá rôznymi pohľadmi na diskusiu o eminentnej doméne.
⬤ Komplexná analýza dôsledkov rozsudku vo veci Kelo a jeho pretrvávajúceho vplyvu na vlastnícke práva.
⬤ Cenný zdroj informácií pre právnikov a zainteresovaných čitateľov, ktorí hľadajú autoritatívny opis.
Nevýhody:⬤ Nadmerné množstvo podrobností môže byť pre bežných čitateľov ohromujúce, čím sa kniha stáva menej prístupnou.
⬤ Niektoré časti sú v porovnaní s podobnými dielami vnímané ako menej pútavé.
⬤ Chýbajú návrhy riešení nastolených problémov týkajúcich sa zneužívania vlastníckych práv, čo niektorých čitateľov sklamalo.
(na základe 13 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Grasping Hand: Kelo V. City of New London and the Limits of Eminent Domain
Obsah knihy:
V roku 2005 Najvyšší súd rozhodol, že mesto New London v štáte Connecticut môže odsúdiť pätnásť obytných nehnuteľností s cieľom previesť ich na nového súkromného vlastníka. Hoci piaty dodatok povoľuje len záber súkromného majetku na "verejné účely", súd rozhodol, že prevod odsúdenej pôdy na súkromné strany na "hospodársky rozvoj" je ústavou povolený - aj keď vláda nemôže preukázať, že očakávaný rozvoj sa niekedy skutočne uskutoční. Rozhodnutie súdu vo veci Kelo proti mestu New London posilnilo chápavú ruku štátu na úkor neviditeľnej ruky trhu.
V tejto podrobnej štúdii o jednom z najkontroverznejších prípadov Najvyššieho súdu v modernej dobe Ilya Somin tvrdí, že Kelo bol vážnym omylom. Odsúdenie hospodárskeho rozvoja a "zanedbanosti" je protiústavné tak podľa pôvodnej, ako aj väčšiny "živých ústavných" teórií právneho výkladu. Okrem toho sú obeťou chudobných a politicky slabých v prospech silných záujmových skupín a často ničia viac ekonomických hodnôt, než vytvárajú. Samotná spoločnosť Kelo je príkladom týchto modelov. Obyvatelia, ktorých sa odsúdenie týkalo, nemali vplyv potrebný na boj proti obrovským vládnym a korporátnym záujmom, ktoré boli proti nim postavené. Okrem toho zle koncipovaný plán rozvoja mesta nakoniec zlyhal: odsúdené pozemky sú dodnes prázdne a obývajú ich len divoké mačky. Nepopulárny rozsudok Najvyššieho súdu vyvolal bezprecedentnú politickú reakciu, keď štyridsaťpäť štátov prijalo nové zákony, ktorých cieľom bolo obmedziť používanie eminentnej domény. Mnohé z týchto nových zákonov však zavádzajú len malé alebo žiadne skutočné obmedzenia pre zábery. Reakcia spoločnosti Kelo viedla k významnému pokroku, ale ani zďaleka nie takému, ako sa mohlo zdať.
Napriek výsledku, tesne rozdelené rozhodnutie v pomere 5:4 rozbilo to, čo mnohí považovali za konsenzus, že prakticky každé odsúdenie sa kvalifikuje ako verejné použitie podľa piateho dodatku. Ukázalo tiež, že existuje široký odpor verejnosti voči zneužívaniu vlastníctva. Vzhľadom na to, že spory o zaberanie pozemkov budú určite pokračovať, kniha The Grasping Hand ponúka prvú knižnú analýzu prípadu Kelo od právneho vedca spolu so širšou históriou sporu o verejné využívanie a eminent domain a hodnotením možností reformy.
