Stratený chlieb

Recenzie čitateľov

Kniha je silným autobiografickým románom Edith Bruckovej o jej zážitkoch počas holokaustu, najmä v Osvienčime. Zamýšľa sa nad dôležitosťou pripomínania si tejto temnej kapitoly dejín a vyzdvihuje autorkinu odolnosť počas celého života.

Príbeh je nádherne napísaný a dojímavý, zachytáva emócie a autentickosť Bruckovej zážitkov. Slúži ako dôležitá pripomienka holokaustu a považuje sa za nevyhnutné čítanie na podporu povedomia o tejto historickej udalosti. Autorkina sila a odolnosť sú chvályhodné a robia z nej presvedčivú osobnosť.

V recenziách neboli spomenuté žiadne výrazné zápory, pre niektorých čitateľov však môže byť ťažká téma ťažko stráviteľná.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Lost Bread

Obsah knihy:

Známa autorka Edith Brucková, ktorá prežila holokaust, na základe pozoruhodných udalostí svojho života rozpráva príbeh Ditke, mladého židovského dievčaťa žijúceho v Maďarsku počas druhej svetovej vojny.

Rovnako ako Brucková a jej rodina, aj dvanásťročná Ditke, jej rodičia a súrodenci sú zhromaždení nacistami a poslaní do koncentračných táborov vrátane Osvienčimu a Dachau. Ditke ako zázrakom prežije vojnu spolu s jednou zo svojich sestier, ale stratí rodičov a brata, a tak sa vydáva na strastiplnú cestu - najprv späť do Maďarska, kde už nemôže nájsť svoj domov, a potom do Izraela.

Tam sa zamestná v rôznych pochybných zamestnaniach a potom odíde s tanečným súborom na turné do Turecka, Švajčiarska a Talianska. V Taliansku 50. rokov nájde domov a malú mieru pokoja a zamiluje sa do básnika, za ktorého sa vydá.

Stratený chlieb sa končí listom Bohu - testamentom, v ktorom Brucková vyjadruje svoje odmietnutie nenávisti, lásku k životu a nádej, že nikdy nestratí pamäť ani schopnosť ďalej hovoriť za všetkých, ktorí zahynuli v nacistických koncentračných táboroch. Tento list spolu s rozhovorom uverejneným vo vatikánskych novinách inšpiroval pápeža Františka k návšteve Bruckovej v jej dome, kde jej poďakoval za svedectvo o zverstvách holokaustu.