Hodnotenie:
Kniha ponúka presvedčivý a emotívny pohľad na Irak pred, počas a po vojne v Iraku z pohľadu novinára. Skúsenosti Asne Seierstadovej poukazujú na výzvy spravodajstva vo vojnovej zóne a zároveň sa zameriavajú na boj a odolnosť irackého ľudu. Rozprávanie je informatívne a zároveň podnetné, pričom zdôrazňuje zložitosť vojny a jej následkov.
Výhody:⬤ Dobre napísaný a pútavý s živými opismi
⬤ poskytuje osobný a empatický pohľad na iracký ľud
⬤ podnecuje k zamysleniu a nabáda čitateľov, aby sa zamysleli nad svojimi názormi
⬤ rýchle dodanie chvália čitatelia
⬤ upozorňuje na nebezpečenstvá, ktorým čelia novinári v konfliktných zónach.
⬤ Niektorí čitatelia zistili, že knihe chýba hĺbka týkajúca sa irackých perspektív pred vojnou
⬤ vývoj postáv Iračanov je minimálny
⬤ niektorí ju označili skôr za novinársku reportáž než za hlboko analytické dielo
⬤ nie všetkým čitateľom novinársky štýl písania vyhovuje.
(na základe 31 čitateľských recenzií)
A Hundred and One Days: A Baghdad Journal
Asne Seierstadová pracovala v Bagdade ako reportérka sto jeden deň. Vždy hľadala príbeh, ktorý by bol oveľa menej zrejmý ako americká vojenská invázia, a v tomto presvedčivom a srdcervúcom príbehu o svojom pobyte medzi ľuďmi v Iraku oživuje svet za titulkami novín.
Od chvíle, keď prvýkrát pricestovala do Bagdadu na desaťdňové víza, bola rozhodnutá odhaliť moderné tajomstvá starobylého miesta a zistiť, ako Iračania skutočne žijú. Čo ľuďom najviac chýba, keď sa ich svet zo dňa na deň zmení? Čo sa rozhodnú povedať, keď zrazu môžu hovoriť, čo sa im zachce? Seierstad odhaľuje, aký je život bežných ľudí pod neustálou hrozbou útoku - najprv zo strany irackej vlády a neskôr amerických bômb.
Seierstadová tu preukazuje svoj románový nadhľad a lyrické rozprávanie, ktoré jej priniesli ocenenia po celom svete, a oživuje nezabudnuteľné postavy, od zahraničného tlačového aparátnika Udaja, cez Zahru, matku troch detí, až po Aliju, sprievodkyňu a prekladateľku, ktorá sa stane jej priateľkou. Títo a ďalší Iračania, ktorí dôverujú Európanke bez zjavných zámerov, hovoria sami za seba, aby vyrozprávali príbehy, ktoré nikdy neuvidíme vo večerných správach.
