Hodnotenie:
Giorgio Agamben v knihe „State of Exception“ skúma koncept mimoriadnych právomocí a ich dôsledky v právnej a politickej teórii, najmä v kontexte súčasných výziev, ako je vojna proti terorizmu. Kniha sa považuje za kľúčovú pre pochopenie vládnej moci v čase krízy, pričom spája historické príklady so súčasnou praxou. Hoci bola pochválená pre svoju hlbokú analýzu a výstižný text, viacerí recenzenti upozornili na problémy, ako je zložitosť obsahu, kvalita prekladu a tlačové chyby.
Výhody:⬤ Dobre napísaná a pútavá kniha, ktorá sprístupňuje zložitú tému.
⬤ Poskytuje dôkladnú historickú a právnu analýzu stavu výnimiek.
⬤ Súčasný význam, inšpirujúci ku kritickému uvažovaniu o modernej správe vecí verejných a občianskych slobodách.
⬤ Ponúka pohľad na dynamiku moci v západných demokraciách.
⬤ Cenný zdroj informácií pre diskusie o ľudských právach a politickej filozofii.
⬤ Niektorí čitatelia považovali text za náročný a hutný, vyžadujúci značné úsilie na pochopenie.
⬤ V tlačených exemplároch boli zaznamenané problémy s kontrolou kvality, ako napríklad opakujúce sa časti a chýbajúce strany.
⬤ Niektoré preklady boli kritizované pre nedostatočnú zrozumiteľnosť alebo hĺbku, čo sťažovalo porozumenie textu.
⬤ Ako medzera v Agambenovej analýze bolo zaznamenané obmedzené skúmanie inštitucionálnych štruktúr a politologických aspektov.
(na základe 35 čitateľských recenzií)
State of Exception
Dva mesiace po útokoch z 11. septembra Bushova administratíva uprostred stavu, ktorý považovala za výnimočný, povolila zadržiavanie osôb bez štátnej príslušnosti podozrivých z teroristických aktivít na dobu neurčitú a ich následné súdenie vojenskou komisiou. Významný taliansky filozof Giorgio Agamben tu využíva tieto okolnosti na argumentáciu, že toto nezvyčajné rozšírenie moci alebo "výnimočný stav" bolo v minulosti nedostatočne preskúmanou a silnou stratégiou, ktorá má potenciál transformovať demokracie na totalitné štáty.
Pokračovanie Agambenovej knihy Homo Sacer: State of Exception je prvou knihou, ktorá teoreticky rozoberá výnimočný stav v historickom a filozofickom kontexte. Podľa Agambena väčšina právnych vedcov a politikov v Európe aj v Spojených štátoch nesprávne odmietla nevyhnutnosť takejto teórie a namiesto toho tvrdila, že štát výnimky je pragmatickou otázkou. Agamben tu tvrdí, že výnimočný stav, ktorý mal byť dočasným opatrením, sa v priebehu dvadsiateho storočia stal bežnou paradigmou vlády. Agamben, ktorý nepíše nič menšie ako dejiny štátu výnimky v jeho rôznych národných kontextoch v západnej Európe a Spojených štátoch, používa ako podklad pre svoje úvahy dielo Carla Schmitta, ako aj Derridu, Benjamina a Arendtovej.
V tejto vysoko aktuálnej knihe Agamben napokon prichádza k originálnym myšlienkam o budúcnosti demokracie a vrhá nové svetlo na skrytý vzťah, ktorý spája právo s násilím.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)