Stať sa miestom nepokoja: Environmentálna kríza a ekofenomenologická prax

Pôvodný názov:

Becoming a Place of Unrest: Environmental Crisis and Ecophenomenological Praxis

Obsah knihy:

Kľúč k zmierneniu environmentálnej krízy nie je založený len na vedeckých poznatkoch.

Závisí od hlbokej filozofickej revízie nášho myslenia a správania sa vo vzťahu k svetu.

Naša pretrvávajúca neschopnosť zmysluplne prerušiť environmentálnu krízu čiastočne pramení z toho, ako vnímame životné prostredie - čo Robert Booth nazýva "svetom viac ako človek". Antropocentrické predpoklady tohto sveta, zdedené z prírodných vied, nás viedli k lepším vedeckým poznatkom o environmentálnych problémoch a k vedecky podloženejším - avšak nedostatočným - praktickým "riešeniam". To však nestačí, tvrdí Booth. Skôr tvrdí, že musíme kriticky a sebareflexívne prehodnotiť to, ako vnímame a uvažujeme o sebe v rámci sveta, ktorý je viac než ľudský, ako vec praxe, aby sme zastavili náš deštruktívny vplyv naň.

V šiestich kapitolách Booth uvádza ekofenomenológiu - environmentálne zameranú fenomenológiu - do produktívneho dialógu s bohatou škálou ďalších filozofických prístupov, ako sú ekofeminizmus, nový materializmus, špekulatívny realizmus a objektovo orientovaná ontológia. Kniha tak načrtáva a zdôvodňuje, prečo a ako môže špecificky ekofenomenologická prax viesť k narušeniu environmentálnej krízy v jej základoch.

Boothove postrehy a argumenty prechádzajú z teórie do praxe, pretože môžu ovplyvniť to, ako zásadne chápeme environmentálnu krízu a ako by mohli vyzerať sľubné cesty praktického aktivizmu. Podľa Bootha nejde o dosiahnutie globálneho vedeckého konsenzu o materiálnych príčinách environmentálnej krízy alebo o zodpovedné využívanie "prírodných zdrojov". Booth namiesto toho vyzýva, aby sme sa zvykli brániť našej pohnútke nekriticky redukovať viac ako ľudské entity na "prírodné zdroje" v prvom rade.

Ako Booth uznáva, kniha Stať sa miestom nepokoja nám nemôže povedať a ani nám nehovorí, ako by sme mali konať. Namiesto toho načrtáva a poskytuje základné prostriedky, pomocou ktorých si môžeme vštepiť pozitívne a zodpovedné koncepčné a behaviorálne vzťahy so zvyškom sveta. Na základe toho existuje nádej, že môžeme začať rozvíjať konkrétnejšie, uskutočniteľné politiky, ktoré prinesú hlbokú a trvalú zmenu.