Hodnotenie:
Kniha poskytuje zaujímavú analýzu komplexných Stalinových stratégií v Európe po druhej svetovej vojne, pričom spochybňuje bežné naratívy tým, že sa zameriava na prípadové štúdie z rôznych krajín. Je však kritizovaná za nízku kvalitu písania a zmätočnú štruktúru.
Výhody:⬤ Zaujímavé historické poznatky
⬤ spochybňuje bežné názory na povojnovú Európu
⬤ obsahuje rôznorodé prípadové štúdie
⬤ ponúka novú tézu o studenej vojne.
⬤ Zle napísaná a zmätočná
⬤ chýba výrazná redakčná prítomnosť
⬤ obmedzené a selektívne využívanie zdrojov.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
Stalin and the Fate of Europe: The Postwar Struggle for Sovereignty
Víťaz ceny Norrisa a Carol Hundleyovcov.
Víťaz knižnej ceny za vzťahy medzi USA a Ruskom
Najlepšia historická kniha roka podľa Financial Times
Rozdelenie Európy počas studenej vojny nebolo nevyhnutné - uznávaný autor knihy Stalinove genocídy ukazuje, ako povojnoví Európania bojovali o svoj vlastný osud.
Bolo rozdelenie Európy po druhej svetovej vojne nevyhnutné? V tomto silnom prehodnotení povojnového usporiadania Európy Norman Naimark naznačuje, že Josif Stalin bol oveľa otvorenejší urovnaniu na kontinente, než sme si mysleli. Prostredníctvom objavných prípadových štúdií od Poľska a Juhoslávie až po Dánsko a Albánsko Naimark nanovo analyzuje začiatok studenej vojny, pričom sa zameriava na boj Európanov o svoju budúcnosť.
Keď sa vojnou zničené národy začali obnovovať, sovietske zámery boli na obzore. Stalinove armády kontrolovali väčšinu východnej polovice kontinentu a vo Francúzsku a Taliansku boli komunistické strany vážnymi politickými silami. Naimark však odhaľuje prekvapivo pružného Stalina, ktorý spočiatku nemal v úmysle rozdeliť si Európu. Počas obdobia príležitostí v rokoch 1945 až 1948 sa lídri naprieč politickým spektrom, vrátane Juho Kustiho Paasikiviho z Fínska, Wladyslawa Gomulku z Poľska a Karla Rennera z Rakúska, bránili vonkajším tlakom. Pre niektorých to znamenalo bojovať proti sovietskej nadvláde. Pre iných to znamenalo získať Američanov na podporu svojich cieľov.
Prvé mrazy studenej vojny bolo cítiť v napätom hliadkovaní okupačných zón v Nemecku, ale až v roku 1948, keď došlo k prevratu v Československu a blokáde Berlína, nastúpila známa polarizácia. Rozkol sa stal nezvratným až po formálnom rozdelení Nemecka a vzniku NATO v roku 1949. V knihe Stalin a osud Európy, ktorá objasňuje, ako európski lídri obratne riadili národné záujmy tvárou v tvár dominantným mocnostiam, sa odhaľuje skutočný potenciál alternatívnej trajektórie kontinentu.
