Spomienky na minulosť

Recenzie čitateľov

Kniha rozpráva úprimný príbeh o druhej šanci medzi stredoškolskými láskami Thomasom a Trinity, ktorí sú nútení konfrontovať sa so svojou minulosťou a nedorozumeniami, ktoré ich roky rozdeľovali. Keď sa Thomas po smrti svojho otca vracia do ich malého mestečka, obaja hrdinovia musia prekonať svoje city, problémy s komunikáciou a minulé srdcové príhody, aby našli cestu späť k sebe. Príbeh sa dotýka tém lásky, odpustenia a osobného rastu.

Kniha sa vyznačuje dobre prepracovanými postavami, príťažlivým dejom o nedorozumeniach v mladosti a uspokojivou emocionálnou hĺbkou. Mnohým čitateľom sa páčilo prostredie malého mestečka, pútavý príbeh a prísľub ďalších kníh zo série. Pozitívne ohlasy získala dynamika a rast postáv, najmä Trinityina nezávislosť a Thomasova snaha o vykúpenie.

Niektorí čitatelia považovali tempo za pomalé a niektoré časti príbehu za nudné, s nedostatkom intenzity. Kritika sa týkala aj želania hlbšieho preskúmania niektorých dejových prvkov, napríklad denníka a dôkladnejšieho pozadia postáv. Okrem toho niekoľko recenzií upozornilo na problémy s motiváciou a konaním postáv, najmä pokiaľ ide o Thomasove počiatočné rozhodnutia.

(na základe 24 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Memories of the Past

Obsah knihy:

Thomas bol láskou môjho života, alebo mal byť. Namiesto toho sa stal chlapcom, ktorý mi zlomil srdce, rozdrvil moju dušu, posledným chlapcom, s ktorým som kedy chodila, a dôvodom, prečo som už nikdy nechcela chodiť.

O tom všetkom som sa rozhodla v sedemnástich, hneď po tom, ako sme zmaturovali, čo sa zhodovalo s dňom, keď odišiel. Mal zbalené auto. Rozprávali sme sa o tom, že spolu utečieme, že sa rozídeme. Namiesto toho mi Thomas vysvetlil, že odchádza, pridáva sa k rodeu a ja môžem ísť s ním, ak chcem.

Ak som chcela!

Myslela som si, že máme spoločný sen, ale ten nezahŕňal útek do westernovej obdoby cirkusu. Nie s ním. Ani s nikým iným. Vedela som to lepšie.

Tak odišiel a ja som sa rozhodla žiť na vlastnú päsť.

Nasledujúcich niekoľko mesiacov som sa učila všetko, čo som mohla, o malom kníhkupectve, ktoré vlastnila moja teta. Postupne som ju preberala, ako starla, až sa jedného rána zobudila a oznámila, že je pripravená odísť do dôchodku. Vybrala si neďalekú komunitu dôchodcov, chcela si oddýchnuť, vyspať sa a stretávať sa so starými ľuďmi, ako bola ona sama.

Začala som upratovať, triediť škatule s knihami, ktoré zabalila, a začala som ich ukladať. Nechala som ľudí, aby mi urobili ponuku, keďže som mala málo miesta. Vtedy sa objavil Thomas. Jeho otec zomrel a komunitou sa šírili chýry, že sa vrátil, aby nehnuteľnosť predal.

Prišiel sem, aby si našiel dobré čítanie, alebo to aspoň tvrdil. Namiesto toho som doňho strčil knihu a povedal mu, aby si ju vzal. Dúfala som, že ho už nikdy neuvidím, ale mýlila som sa. Vrátil sa s knihou, jeho poznámka mi hovorila, aby som si knihu prečítal a pochopil. Tak som si ju prečítal a nič som nepochopil.

Bol to denník tety Vi. Aj ona nikdy neprestala túžiť po kovboji, ktorý ju opustil.

Možno si myslel, že ma zachraňuje. Možno mi uniklo to, čo som mala pochopiť celé. Jediné, čo som vedela, bolo, že som sa mu nechcela postaviť tvárou v tvár. Jediný pohľad naňho mi povedal, že by bolo až príliš ľahké znova padnúť do toho silného náručia, a vedela som, že ho stále milujem, aj keď on na oplátku nemiluje mňa.