Hodnotenie:
Kniha Spomienky na minulosť sleduje príbeh stredoškolských lások Thomasa a Trinity, ktorí po rokoch odlúčenia spôsobeného nedorozumeniami a životnými rozhodnutiami dostanú druhú šancu na lásku. Thomas sa po otcovej smrti vracia do ich malého mestečka v nádeji, že sa zmieri s Trinity, ktorú jeho odchod zranil. Príbeh rozoberá témy lásky, odpustenia a vplyvu minulých rozhodnutí na súčasné vzťahy.
Výhody:Mnohí recenzenti vyzdvihovali emocionálnu hĺbku príbehu a prirovnávali ho k realistickému zobrazeniu lásky a druhej šance. Postavy sú dobre rozvinuté, príbuzné a ich cesta späť k sebe je presvedčivá. Čitatelia ocenili štýl písania a prelínanie rozprávania o minulosti a súčasnosti. Vedľajšia zápletka zahŕňajúca Trinityinu tetu Vi pridáva ďalšiu vrstvu intríg a prepojenia. Celkovo ju opisujú ako príjemné, pútavé čítanie, ktoré zanechá trvalý dojem.
Nevýhody:Niektorí čitatelia považovali tempo za pomalé a kritizovali knihu za nudnú alebo nedostatočne hlbokú vo vývoji postáv. Spomínali sa aj nevyužité príležitosti na preskúmanie niektorých tém, napríklad významu denníka a Thomasovej motivácie odísť skôr. Niekoľko recenzentov malo pocit, že v románe chýba vášeň alebo napätie, pričom niektorí uviedli, že časové línie pôsobia nekonzistentne.
(na základe 24 čitateľských recenzií)
Memories of the Past
Thomas bol láskou môjho života, alebo mal byť. Namiesto toho sa stal chlapcom, ktorý mi zlomil srdce, rozdrvil moju dušu, posledným chlapcom, s ktorým som kedy chodila, a dôvodom, prečo som už nikdy nechcela chodiť.
O tom všetkom som sa rozhodla v sedemnástich, hneď po tom, ako sme zmaturovali, čo sa zhodovalo s dňom, keď odišiel. Mal zbalené auto. Rozprávali sme sa o tom, že spolu utečieme, že sa rozídeme. Namiesto toho mi Thomas vysvetlil, že odchádza, pridáva sa k rodeu a ja môžem ísť s ním, ak chcem.
Ak som chcela!
Myslela som si, že máme spoločný sen, ale ten nezahŕňal útek do westernovej obdoby cirkusu. Nie s ním. Ani s nikým iným. Vedela som to lepšie.
Tak odišiel a ja som sa rozhodla žiť na vlastnú päsť.
Nasledujúcich niekoľko mesiacov som sa učila všetko, čo som mohla, o malom kníhkupectve, ktoré vlastnila moja teta. Postupne som ju preberala, ako starla, až sa jedného rána zobudila a oznámila, že je pripravená odísť do dôchodku. Vybrala si neďalekú komunitu dôchodcov, chcela si oddýchnuť, vyspať sa a stretávať sa so starými ľuďmi, ako bola ona sama.
Začala som upratovať, triediť škatule s knihami, ktoré zabalila, a začala som ich ukladať. Nechala som ľudí, aby mi urobili ponuku, keďže som mala málo miesta. Vtedy sa objavil Thomas. Jeho otec zomrel a komunitou sa šírili chýry, že sa vrátil, aby nehnuteľnosť predal.
Prišiel sem, aby si našiel dobré čítanie, alebo to aspoň tvrdil. Namiesto toho som doňho strčil knihu a povedal mu, aby si ju vzal. Dúfala som, že ho už nikdy neuvidím, ale mýlila som sa. Vrátil sa s knihou, jeho poznámka mi hovorila, aby som si knihu prečítal a pochopil. Tak som si ju prečítal a nič som nepochopil.
Bol to denník tety Vi. Aj ona nikdy neprestala túžiť po kovboji, ktorý ju opustil.
Možno si myslel, že ma zachraňuje. Možno mi uniklo to, čo som mala pochopiť celé. Jediné, čo som vedela, bolo, že som sa mu nechcela postaviť tvárou v tvár. Jediný pohľad naňho mi povedal, že by bolo až príliš ľahké znova padnúť do toho silného náručia, a vedela som, že ho stále milujem, aj keď on na oplátku nemiluje mňa.
