Som muž!: Rasa, mužstvo a hnutie za občianske práva

Recenzie čitateľov

Kniha skúma historický kontext a vplyv rasovej maskulinity, najmä pokiaľ ide o černošských mužov v Amerike. Poukazuje na boje za uznanie, sociálnu spravodlivosť a ľudské práva a zároveň sa zasadzuje za inkluzívnejšiu spoločnosť. Autor Steve Estes poskytuje dôkladný a pútavý opis toho, ako sa černošská maskulinita v priebehu rokov formovala v dôsledku spoločenských noriem a politiky.

Kniha je dobre preskúmaná, dôkladná a premyslene usporiadaná. Ponúka vášnivé a pútavé skúmanie černošskej mužskosti v politickom a historickom kontexte. Recenzenti ocenili rýchle dodanie a absenciu prekvapení týkajúcich sa jej stavu pri doručení. Kniha tiež upozorňuje na významné spoločenské problémy a podnecuje diskusie o sociálnej spravodlivosti a ľudských právach.

Niektorí recenzenti sa domnievali, že rukopis mohol obsahovať rozsiahlejšie skúmanie Čiernych panterov a ich raného vytvárania koalícií s inými marginalizovanými skupinami vrátane žien a LGBTQ+ osôb. Vyskytol sa aj názor, že niektorí čitatelia môžu knihu vnímať ako kritickú voči bielej spoločnosti.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

I Am a Man!: Race, Manhood, and the Civil Rights Movement

Obsah knihy:

Hnutie za občianske práva bolo predovšetkým bojom za rasovú rovnosť, ale rodové otázky boli v tomto boji hlboko zakorenené. Steve Estes skúma kľúčové skupiny, vodcov a udalosti v tomto hnutí, aby pochopil, ako aktivisti využívali rasu a mužstvo na vyjadrenie svojich vízií o tom, aká by mala byť americká spoločnosť.

Estes dokazuje, že v rozhodujúcich zlomových momentoch hnutia využívali segregační aktivisti aj aktivisti za občianske práva maskulínnu rétoriku a využívali implicitné predpoklady o rase, pohlaví a sexualite. Estes začína analýzou úlohy černošských mužov v druhej svetovej vojne a potom skúma segregacionistov, ktorí démonizovali sexualitu černošských mužov a mobilizovali bielych mužov za ideál južanskej cti. Potom skúma nové militantné modely mužnosti, ktoré presadzovali aktivisti za občianske práva, ako napríklad Malcolm X a Martin Luther King Jr. a skupiny ako Národ islamu, Študentský nenásilný koordinačný výbor a Strana čiernych panterov.

Estes dospel k záveru, že spoliehanie sa na maskulínne organizačné stratégie malo pozitívne aj negatívne dôsledky. Sledujúc tieto stratégie od integrácie americkej armády v 40. rokoch 20. storočia až po Million Man March v 90. rokoch 20. storočia ukazuje, že maskulinizmus mobilizoval mužov k činnosti, ale ponechával nespochybnené mnohé patriarchálne predpoklady, ktoré boli základom americkej spoločnosti.