Pôvodný názov:
Socialist Realism in Central and Eastern European Literatures Under Stalin: Institutions, Dynamics, Discourses
Obsah knihy:
Tento zväzok prináša články odborníkov na literárne dejiny stredoeurópskych a východoeurópskych literatúr. Zastrešujúcou témou je export socialistického realizmu do Európy po druhej svetovej vojne, ale autori sa nezaujímajú ani tak o zdôraznenie všeobecného, zhora nadol smerujúceho mechanizmu tohto projektu, ako skôr o špecifiká každého konkrétneho národného a kultúrneho kontextu. Výskum ukazuje, že v praxi nebolo zavádzanie sovietskeho kultúrneho modelu celkom hladkým krokom, ako sa zamýšľalo; skôr to bola vždy práca v procese, ktorá sa často rodila z kompromisov s miestnymi orgánmi, intelektuálmi a záujmovými skupinami. Zodpovedné osoby sa pohybovali na neistom teréne miestnych kultúrnych a politických sporov, v niektorých krajinách sa zmietali medzi tradíciou a inováciou, v iných medzi úprimným záujmom o novú koncepciu umenia a úplným odmietnutím prijať nové pravidlá. Paradoxne, medzi všetkými rozdielnymi skúsenosťami so zavádzaním, importom vnucovania socialistického realizmu v špecifických národných kontextoch je spoločné to, že v každom prípade išlo o reakciu na miestne podmienky, o proces práce na výzve vpísať ustálenú teóriu do každodennej reality neznámej krajiny, jazyka a kultúry.
Všeobecný prístup, ktorý autori zdieľajú, je založený na predpoklade vzájomného ovplyvňovania medzi rôznymi silami zapojenými do tohto procesu - či už medzi "hostiteľskými kultúrami" a "centrom" (t. j. sovietskymi orgánmi), tradičnými skupinami a zástancami umeleckých inovácií, podobnými tvorivými hnutiami v rôznych krajinách alebo politickými rivalmi a rôznymi záujmovými skupinami z literárneho prostredia. Vzájomné vzťahy medzi textami v tejto zbierke sú však aj dialogické: sú vybrané s cieľom vzájomne sa dopĺňať a často ponúkajú rôzne pohľady na tú istú problematiku. Socialistickorealistickú epizódu v juhoslovanskom umení a literatúre tak možno považovať buď za krátku epizódu, základ národného mýtu, alebo za kapitolu v prebiehajúcom súperení medzi súperiacimi stranami pri vytváraní národného kánonu (Peruško, Norris, Ivič). Český prípad možno chápať ako exemplárne posilnenie tradičných predvojnových cenzúrnych mechanizmov alebo ako rozpačitý pokus o prispôsobenie sa sovietskej verzii nového pozitívneho hrdinu (Janček, Schmarc). Úloha ľavicových intelektuálov vracajúcich sa z exilu, ich interakcie so sovietskymi predstaviteľmi, ako aj rámcovanie týchto interakcií v národnej kultúrnej diskusii vo východnom Nemecku a v Maďarsku boli podobné a zároveň výrazne odlišné (Hartmann, Fehervary, Robinson, Skradol; Scheibner, Kalmr, Balzs).
Dokonca aj v prípade lojálneho sovietskeho satelitu Bulharska možno inštitúcie sovietskeho typu analyzovať rôzne v závislosti od toho, či sa na ne pozerá synchrónne v čase ich zavedenia, alebo diachrónne, sledujúc ich vývoj v čase (Volokitina, Doinov). Zároveň sovietske úsilie zamerané na vytvorenie jednotnej socialistickej kultúrnej sféry bolo pomerne všestranné a v žiadnom prípade sa neobmedzovalo na aktivity v konkrétnych krajinách (Zubok, Djagalov, Ponomarev). Napokon, pokiaľ ide o zánik socialistického realizmu ako celoeurópskeho projektu, mať popri všeobecnejšom, európskom obraze aj pohľad na jednotlivé krajiny je produktívne pre posúdenie skutočného významu daných udalostí (Dobrenko, Gnther).
Texty sú rozdelené do častí, ktoré odrážajú organizačný princíp zborníka: prehľad so zameraním na konkrétne prípadové štúdie a analýza odlišných osobitostí s dôrazom na to, aké modely vyjednávania a adaptácie sa v tomto procese vytvárali. Väčšina príspevkov sa opiera o archívne zdroje, často doteraz nepreskúmané, a všetky zaraďujú problematiku, ktorej sa venujú, do širšieho inštitucionálneho, sociálneho a kultúrneho kontextu.
