Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha „Sochy, ktoré chodili“ poskytuje fascinujúci, na výskume založený prieskum Veľkonočného ostrova a jeho záhad, najmä okolo sôch moai. Spája vedeckú analýzu s historickým kontextom, spochybňuje predchádzajúce rozprávania o ekologickom kolapse a kanibalizme ostrovanov a predstavuje alternatívne teórie o histórii ostrova a vynaliezavosti jeho obyvateľov.
Výhody:Kniha sa číta pútavo a zrozumiteľným a prístupným spôsobom predstavuje množstvo dobre preskúmaných informácií. Pre čitateľov bola fascinujúca a plná nových poznatkov, najmä o vyrezávaní a pohybe sôch moai, ako aj o ekológii a kolonizácii ostrova. Mnohí ocenili racionálny a vedecký prístup autorov, ktorý je v protiklade k senzačným opisom.
Nevýhody:Niektoré časti, najmä kapitola 8, boli kritizované za zmätočnosť alebo nedostatočnú formuláciu. Odborný charakter knihy mohol niektorým čitateľom pripadať suchý alebo opakujúci sa. Okrem toho niektorí recenzenti upozornili na nedostatky v konkrétnych argumentoch a na tendenciu prehliadať alebo nesprávne charakterizovať predchádzajúce teórie alebo príspevky výskumníkov.
(na základe 75 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Statues That Walked: Unraveling the Mystery of Easter Island
Obsah knihy:
Monumentálne sochy na Veľkonočnom ostrove, ktoré sa v impozantných radoch týčia nad pustou krajinou ostrova, sú od chvíle, keď ich Európania objavili na Veľkonočnú nedeľu roku 1722, zdrojom veľkých záhad. Ako mohli starovekí ľudia, ktorí obývali tento malý kúsok zeme, najodľahlejší v obrovskom priestore tichomorských ostrovov, postaviť také monumentálne diela? Nikde inde v Tichomorí sa nenachádza také ohromujúce množstvo masívnych sôch. Ako mohli ostrovania premiestniť toľko niekoľkotonových monolitov z lomu vo vnútrozemí, kde boli vytesané, na svoje stanovištia pozdĺž pobrežia? A čo je najzaujímavejšie a najpálčivejšie, ak sa ostrov kedysi pýšil dostatočne rozvinutou a vyspelou kultúrou, ktorá dokázala vytvoriť takéto nádherné stavby, čo sa s touto kultúrou stalo? Prečo bol ostrov, na ktorý Európania narazili, riedko osídlenou pustatinou?
Prevládajúce opisy histórie ostrova hovoria o devastácii, ktorú si ostrov spôsobil sám: ide o očividný prípad ekologickej samovraždy. Ostrov ovládal mocný náčelník, ktorý propagoval kult výroby sôch, bezohľadne ovládal obyvateľov ostrova a dravo ničil životné prostredie, pričom vyrúbal bujný palmový les, ktorý kedysi pokrýval ostrov, aby mohol skonštruovať zariadenia na premiestňovanie ďalších a ďalších sôch, ktoré sa stále zväčšovali. Ako sa populácia zväčšovala, aby udržala kult sochy, a rástla oveľa viac, ako bola poľnohospodárska kapacita ostrova, začal sa začarovaný kruh vojen medzi znepriatelenými skupinami a kultúra nakoniec utrpela dramatický kolaps.
V tomto živom a fascinujúcom rozprávaní Hunt a Lipo ponúkajú definitívne riešenie záhady, čo sa na ostrove skutočne stalo. Ukazujú, že obyvatelia Veľkonočného ostrova neboli nezodpovední ničitelia životného prostredia, ale pozoruhodne vynaliezaví správcovia životného prostredia, ktorí vymysleli dômyselné metódy na zvýšenie poľnohospodárskej kapacity ostrova. Nezničili palmový les a ich kultúra sa nezvrhla v brutálne násilie. Azda najprekvapujúcejšie zo všetkého je, že výroba a premiestňovanie ich obrovských sôch si nevyžadovali premnoženie obyvateľstva ani neznehodnocovali ich vzácne zdroje; ich stavba sôch bola vlastne neoddeliteľnou súčasťou ich schopnosti dosiahnuť krehkú rovnováhu udržateľnosti. Ukazuje sa, že obyvatelia Veľkonočného ostrova nám ponúkajú pôsobivý príklad majstrovského environmentálneho manažmentu, ktorý je bohatý na ponaučenia, ako čeliť zložitým environmentálnym výzvam našej doby.
