Sfinga: od autora knihy Cesta k Arktúru

Recenzie čitateľov

Kniha Davida Lindsayho Záhada sfingy vyvolala u čitateľov zmiešané reakcie. Niektorí oceňovali jej metafyzické témy a rozprávanie o snoch, iní kritizovali jej rozvláčnosť, preplnenosť a slabú úpravu. Mnohí čitatelia ju odporúčajú Lindsayho fanúšikom, ale varujú nováčikov, aby k nej pristupovali s menšími očakávaniami.

⬤ Hlboké metafyzické témy a skúmanie snov.
⬤ Niektoré brilantne napísané scény, ktoré vyvolávajú silné emócie.
⬤ Efektívne zachytáva perspektívu eduardovského Anglicka.
⬤ Obsahuje hlboké diskusie o ľudskom správaní.

⬤ Strašne vycpávkové a trpí slabou úpravou, čo sťažuje čítanie.
⬤ Obsahuje prvky rasizmu, ktoré znižujú celkový zážitok.
⬤ Úvod od Colina Wilsona je sklamaním.
⬤ Fantastické prvky sú zatienené spletitými romantickými podzápletkami.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Sphinx: from the author of A Voyage to Arcturus

Obsah knihy:

Dvadsaťpäťročný Nicholas Cabot, ktorý nedávno získal strýkov majetok, sa ubytuje v dome tragéda na dôchodku Leslieho Sturta a chce sa venovať zdokonaľovaniu vynálezu na zaznamenávanie snov.

V Sturtovom dome Nicholas počuje "Sfingu", krátku klavírnu skladbu miestnej skladateľky Lore Jensenovej. Nicholas vidí v sfinge symbol "snov, ktoré sa nám snívajú počas hlbokého spánku a na ktoré si potom nič nepamätáme...", zatiaľ čo Evelyn, prostredná z troch dcér Sturtovcov, hovorí, že sfinga sa pýta: "'Prečo žiješ na svete? ' Keďže nikto z nás na ňu nedokáže odpovedať, všetci musíme zomrieť.".

Čoskoro potom Nicholas urobí svoj prvý úspešný záznam sna a zistí, že predpovedá hroziacu tragédiu pre teraz už tvorivo skrachovanú Lore Jensenovú. Medzitým sa stretáva s vlastnou sfingou v podobe pani Hantishovej, mladej vdovy, o ktorej Sturt hovorí: "Nemyslím si, že by bolo zlomyseľné zaradiť ju do kategórie osudových...".

Tento tretí román Davida Lindsayho, autora diela, ktoré Colin Wilson nazval "najväčším imaginatívnym dielom dvadsiateho storočia", C. S. Lewis ho označil za "to zdrvujúce, neznesiteľné a neodolateľné dielo" a Alan Moore ho nazval "menej románom než súkromnou kabalou" Cesta na Arkturus. Podobne ako "špiritista" Backhouse z tohto románu sa Nicholas Cabot snaží "snívať s otvorenými očami". Sfinga je azda najviac autobiografický román Davida Lindsayho, ktorý sa zaoberá ťažkosťami pri presadzovaní tvorivej vízie v spoločensky stiesnených medzivojnových rokoch začiatku 20. storočia. Vďaka opisu veľkolepej masky a maškarného plesu vo veľkom vidieckom sídle je tiež najidentifikovateľnejší ako román napísaný v období dvadsiatych rokov.