Hodnotenie:
Kniha profesora Dana Zahaviho „Ja a ten druhý“ je dobre prijatým skúmaním fenomenológie, ktoré ponúka bohatý pohľad na osobné a vzťahové porozumenie. Zatiaľ čo obsah je chválený pre svoju hĺbku a relevantnosť, boli zaznamenané niektoré problémy s úpravou.
Výhody:⬤ Vynikajúci obsah o fenomenológii
⬤ obohacuje chápanie seba a druhých
⬤ dobre spracovaný
⬤ aktuálna diskusia
⬤ pozitívne ohlasy čitateľov, vrátane darčekov pre blízkych.
Problémy s úpravou, konkrétne chýbajúce odkazy v bibliografii.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Self and Other: Exploring Subjectivity, Empathy, and Shame
Môžete byť sami sebou alebo len spolu s ostatnými? Je sebectvo zabudovanou črtou skúsenosti, alebo je skôr sociálne konštruované? Ako vôbec môžeme porozumieť druhým? Predstavuje a umožňuje empatia zreteľné skúsenostné poznanie druhých, a ak áno, čo nám to hovorí o povahe sebectva a sociálneho poznania? Bráni silný dôraz na prvoosobný charakter vedomia uspokojivému vysvetleniu intersubjektivity, alebo je prvá podmienka skôr nevyhnutná pre druhú? Nová kniha Dana Zahaviho Self and Other, ktorá sa zaoberá diskusiami a poznatkami klasickej fenomenológie, filozofie mysle a rôznych empirických disciplín, ponúka odpovede na tieto otázky.
Diskutujúc o takých rozmanitých témach, ako je vedomie seba samého, fenomenálny externalizmus, bezmyšlienkové zvládanie, zrkadlové sebapoznávanie, autizmus, teória mysle, stelesnená simulácia, spoločná pozornosť, hanba, časové vedomie, stelesnenie, naratívnosť, poruchy seba samého, expresivita a budhistické výpovede o ne-ja, Zahavi tvrdí, že každá teória vedomia, ktorá chce brať subjektívny rozmer nášho skúsenostného života vážne, musí podporovať minimalistické poňatie seba samého. Zároveň však tvrdí, že adekvátny opis ja musí uznať jeho mnohostranný charakter a že ak chceme spravodlivo zohľadniť jeho komplexnosť, je potrebné integrovať rôzne komplementárne opisy.
Zahavi teda síce tvrdí, že najzákladnejšia úroveň sebectva nie je sociálne konštruovaná a nie je konštitutívne závislá od iných, ale zároveň uznáva, že existujú dimenzie sebectva a typy sebaprežívania, ktoré sú sprostredkované inými. Záverečná časť knihy ilustruje toto tvrdenie prostredníctvom podrobnej analýzy hanby.
