Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Samuel Beckett, Repetition and Modern Music
V írskej literatúre dvadsiateho storočia sa hudba vyskytuje v hojnom počte. Či už ide o myšlienkovo trýznivú hudbu Joyceových Mŕtvych, ľudové melódie a operu, ktorá znie v Ulyssesovi, alebo štvorhlasnú threnódiu v Beckettovom Wattovi, je jasné, že vplyv hudby na písané slovo v Írsku je veľmi významný.
Samuel Beckett pravdepodobne zašiel pri začleňovaní hudobných myšlienok do svojich diel ďalej ako ktorýkoľvek iný spisovateľ. Hudobné citáty zaľudňujú jeho texty a štrukturálne prostriedky, ako napríklad da capo, sú metaforicky využívané. Azda najvýraznejšia je erózia explicitného významu v Beckettových neskorších prózach, ktorú spôsobilo rozsiahle používanie opakovania, ovplyvnené jeho čítaním Schopenhauerovej filozofie hudby.
John McGrath, skúmajúc tento pojem sémantickej plynulosti, rozoberá spôsoby, akými Beckett využíval extrémne opakovanie na vytvorenie textov, ktoré fungujú a sú prijímané skôr ako hudba. Beckettovo písanie pritiahlo pozornosť mnohých súčasných skladateľov a skúmanie toho, ako bola táto Beckettova zhudobnená fikcia pretransformovaná do súčasnej hudby, tvorí druhú polovicu knihy.
Dôkladné analýzy Beckettom inšpirovanej hudby experimentálneho skladateľa Mortona Feldmana a štruktúrovaných improvizácií avantjazzového gitaristu Scotta Fieldsa ilustrujú medzižánrovú príťažlivosť Becketta pre hudobníkov, ale tiež ukazujú, ako opakovanie funguje rôznymi spôsobmi. Vďaka skúmaniu kľúčovej úlohy opakovania v hudbe a literatúre dvadsiateho storočia a neskôr je kniha Johna McGratha významným príspevkom do oblasti slovakistiky a hudobných štúdií.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)