Sab

Recenzie čitateľov

Kniha je romantickým dielom z 19. storočia, ktoré sa zaoberá témami lásky, otroctva a práv žien v kontexte koloniálnej Kuby. Vyznačuje sa krásnym písmom, hoci dej sa kvôli rozsiahlym opisom rozvíja pomaly. Zatiaľ čo niektoré recenzie chvália jej literárnu kvalitu a tematický význam, iné ju kritizujú za to, že je zle napísaná alebo sa ťažko číta kvôli problémom s formátovaním.

⬤ Nádherne napísaná s živými opismi
⬤ zaoberá sa dôležitými témami, ako sú boj proti otroctvu a práva žien
⬤ zachytáva citovú hĺbku typickú pre romantickú literatúru 19. storočia
⬤ považuje sa za významné dielo významnej autorky tej doby.

⬤ Dej sa rozvíja pomaly, čo môže niektorých čitateľov odradiť
⬤ kritika nízkej kvality písma a problémov s formátovaním v niektorých vydaniach
⬤ niektoré fyzické výtlačky sú poznačené a nečitateľné, čo ovplyvňuje zážitok z čítania.

(na základe 10 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Gertrudis Gomez de Avellaneda (1814-1873) sa narodila na Kube a svoj život rozdelila medzi Španielsko a rodný ostrov. Autorka pôvodných románov, poviedok a drám napísala román Sab (1836 - 1841), ktorý sa považuje za prvý kubánsky román o otroctve na ostrove.

Sab obsahuje moderné posolstvo, keďže Gertrudis Gomez de Avellaneda, počas svojho aktívneho literárneho života vysoko cenená autorka, prostredníctvom veľmi romantického príbehu odhaľuje a obhajuje princípy slobody a rovnakých ľudských, ako aj ženských práv, pričom buduje posolstvo, ktoré je aktuálne aj dnes, keďže v súčasnom svete sú ľudské práva každodenne predmetom násilného porušovania. Prvé vydanie románu (1841), ktoré vyšlo v Španielsku, postihla cenzúra ostrovnej koloniálnej vlády. Po príchode do La Habany boli výtlačky zabavené na kubánskej kráľovskej colnici, pričom úradný cenzor tvrdil, že vyjadrujú doktríny rozvracajúce otrocký systém ostrova.

Prevažná väčšina modernej kritiky sa však bráni klasifikovať tento Avellanedov spis ako protiotrocký. S cieľom napraviť túto koncepciu prof.

Ivan A. Schulman v predslove k tomuto novému vydaniu vyzdvihuje protiotrocké prvky zakotvené v texte, pričom však akceptuje, že autorkinou hlasovou provenienciou je centrum, resp. metropola, a tak jej prejav vykazuje mnohé aspekty, ktoré možno považovať za súhlasné s postojom kubánskej cukrovarníckej aristokracie podporujúcej otroctvo.

Výsledkom tejto dvojtvárnosti je román s dvoma tvárami, príbeh plný úvah a protirečení o rase, farbe pleti, bielení, otroctve a feminizme, prepletený transgresívnou rečou hlboko zakorenenou v 19. storočí na Kube.